TREBIŠOV. Mesto Trebišov sa obracia na nórske inštitúcie so žiadosťou, aby preverili spôsob, akým Úrad vlády SR vyberá a zaraďuje do odborného hodnotenia projekty, ktoré sa uchádzajú o peniaze z tzv. Nórskych fondov.

Ako informoval primátor Trebišova Marián Kolesár (nez.), urobili tak preto, lebo ich žiadosť na financovanie projektu Trebišovské vody pre ľudí, ktorú podali na Úrad vlády SR, úradníci podľa neho bezdôvodne vyradili z odborného hodnotenia.

„Keďže nie je zákonný, ani žiadny iný dôvod na to, aby kritériom rozdeľovania nórskych peňazí na Slovensku bolo politické smerovanie príslušného mesta, obrátili sme sa na Nórske veľvyslanectvo v SR a prostredníctvom našich nórskych partnerov aj na nórske ministerstvo zahraničných veci a iné nórske inštitúcie so žiadosťou o prešetrenie celej záležitosti. Nežiadame uprednostňovanie nášho projektu, iba o spravodlivú a rovnú súťaž. Máme veľkú šancu, pretože Nórsky finančný mechanizmus je známy nulovou toleranciou voči korupcii, aj voči tej politickej,“ povedal Kolesár.

Kravčíkova účasť je sporná

Ako informoval Kolesár, po vecnej kontrole žiadostí úrad vlády vyradil žiadosť Trebišova z ďalšieho hodnotenia.

„Dôvodom vyradenia je partnerstvo hydrológa Michala Kravčíka (na snímke(, celosvetovo uznávaného odborníka na problematiku adaptácie na klimatické zmeny, v našom projekte. Keď sme žiadali vysvetlenie, akému pravidlu odporuje Kravčíkova účasť v projekte, dostali sme všeobecnú nič nehovoriacu odpoveď a výhovorku, že s postupom úradu vlády písomne súhlasila aj nórska strana,“ hovorí Kolesár.

Doložil, že na žiadosť o nahliadnutie do údajného nórskeho listu dostali zamietavú odpoveď s tým, že ide o internú poštu.

„Čoho sa obáva úrad vlády a čo pred nami transparentne utajuje? Sme presvedčení, že náš projekt, do ktorého sú zapojené ako ďalší partneri aj tri nórske inštitúcie, je kvalitný a v nediskriminačnej a rovnej súťaži by v konkurencii ostatných troch slovenských projektov uspel. Zároveň sme presvedčení, že práve to bol dôvod, prečo ho bolo potrebné vyradiť ešte predtým, ako by sa dostal do odborného hodnotenia, v ktorom už majú slovo aj Nóri. Jednoducho, nesmel prísť Nórom na oči, lebo ostatným trom mestám by sa ťažšie presadzovalo,“ tvrdí Kolesár.

Mestský poslanec Smeru: Kravčík bol zvýhodnený

Poslanec NR SR a mestský poslanec Trebišova Róbert Puci (Smer – SD) na internetovom portáli Trebišoviny uviedol, že dôvodom neúspechu trebišovského projektu je spoluúčasť OZ Ľudia a voda, kde je jedným zo štatutárov Michal Kravčík.

Podľa neho, úrad vlády vo svojom odôvodnení píše: „Michal Kravčík pôsobil na Úrade vlády SR do 31. marca 2012 a bol súčasťou jednaní o podmienkach a spôsobe grantového čerpania, takže bol pred ostatnými uchádzačmi zvýhodnený“.

„Ja som pripravoval len koncept ozdravovania klímy cez vodu v rámci Slovenska v čase, keď som bol splnomocnencom vlády. Podmienky poskytovania grantu som nevypracovával. Projekt predložilo mesto Trebišov. Mesto konzultovalo s organizáciou Ľudia a voda odbornú stránku projektu. Na projekte spolupracujú aj nórske firmy,“ uviedol Kravčík. Doložil, že postup úradu vlády je nekorektný a netransparentný.

Úrad vlády: Za vyradením nie je politická motivácia

„Odmietame tvrdenie primátora Trebišova, že v prípade vyradenie projektu išlo o politickú motiváciu. Dôvod vylúčenia žiadosti sme mestu náležite vysvetlili a zdôvodnili. V Žiadosti o projekt totiž mesto Trebišov uvádza ako jedného z partnerov OZ Ľudia a voda, kde jedným zo štatutárov je Michal Kravčík, bývalý zamestnanec ÚV SR (kancelária splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny). OZ ľudia a voda je v projekte partnerom s finančnou účasťou, keďže plánovalo čerpať z grantu. Toto je však v rozpore s článkom 1.6 nariadenia a takýto žiadateľ nie je oprávnený uchádzať sa o grant. ÚV túto situáciu podrobne konzultoval s Úradom pre finančný mechanizmus v Bruseli a rovnaký postup uplatnil aj v inom, obdobnom prípade. ÚV SR oslovil úrad v Bruseli s požiadavkou na zverejnenie tejto komunikácie, s čím však tento úrad nesúhlasil," uviedla Beatrice Szabóová z tlačového odboru Úradu vlády SR.

Kolesár: Na poslednú chvíľu pribudli tri žiadosti

Nórsko je najbohatším európskym štátom, ale nie je členom Európskej únie, preto Nórsky finančný mechanizmus nie je súčasťou eurofondov.

„Slovensko do tohto mechanizmu finančne neprispieva a úrad vlády len rozdeľuje nórske peniaze. A v tomto bode – pri rozdeľovaní nórskych peňazí – sa osud nášho projektu začal uberať zlým smerom,“ povedal Kolesár.

Kolesár uviedol, že keď v apríli tohto roku bola vypísaná výzva na podávanie žiadostí v programe Prispôsobenie sa zmene klímy – prevencia povodní a sucha, Trebišov bol jediný, kto sa o ňu zaujímal.

Po podaní žiadosti zistili, že žiadosti na poslednú chvíľu podali aj Bratislava, Zvolen a Bardejov.

O čo ide v projekte Trebišovské vody pre ľudí

V prípade jeho realizácie by na území celého mesta pribudli drobné stavby a terénne úpravy, ktoré by zadržiavali dažďovú vodu aj v podzemných nádržiach.

V čase sucha by sa voda využila na zavlažovanie zelene v meste a na napájanie 8 - 10 nových fontán. V rámci realizácie projektu by boli rekultivované aj nádvoria medzi bytovkami a iné verejné priestranstvá.

Projekt spracovali a v júni na Úrade vlády SR podali žiadosť o jeho spolufinancovanie z Nórskeho finančného mechanizmu. Celkový finančný objem projektu je 2,6 milióna eur, z toho spolufinancovanie mesta bude 390 000 eur.

sita

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín