Obec Zemplín dala meno celému regiónu

Z mocného stredovekého župného sídla je dnes nenápadná dedina so 400 obyvateľmi.

ZEMPLÍN. Na juhu Východoslovenskej nížiny leží nenápadná obec ku ktorej sa viaže bohatá a slávna história. Jej chotár už dnes kaštiele či hrady nezdobia, no je nesporné, že tam kedysi stáli.

Zemplín pochádza zo slova zem

"Ede Reiszing v dejinách Zemplínskej župy vydaných začiatkom 20. storočia napísal, že župa dostala meno od zemplínskeho zemného hradu.
Názov Zemplín odvádza zo slovanského slova zem, zemlja a vidí v tom znak toho, že tu bývali Slovania obrábajúci zem," dopĺňa mozaiku histórie obce súčasný starosta Zemplína Mikuláš Takács.

tasr

Dedina Zemplín, kedysi mocné, stredoveké župné sídlo, bola v časoch najväčšej slávy taká významná, že dala meno celému okolitému regiónu.

Dedinku v susedstve rieky Bodrog, v ktorej dnes žije približne 400 obyvateľov, majú vďaka jej niekdajšiemu postaveniu v obľube hlavne milovníci histórie.

Erb obce Zemplín zobrazuje hrdého vinohradníka držiaceho veľký strapec hrozna v pravej ruke. Dedina ležiaca v susedstve svetoznámej tokajskej vinohradníckej oblasti, patrí spolu s ďalšími v okolí k mekke vinohradníctva na juhu Východoslovenskej nížiny.

Vinič pestovali od nepamäti

Prvé písomné zmienky o viniciach v chotári Zemplína pochádzajú z 15. storočia. Určite tu ale existovali oveľa skôr.

Obyvatelia nížinného kraja v chotári Zemplína sa venovali popri iných plodinách pestovaniu viniča od nepamäti.

"Podľa urbára z roku 1690 boli meštianske, remeselnícke a roľnícke domácnosti povinné obrábať zemepanské vinice a odovzdať deviatok z úrody vína vo vlastných viniciach," približuje Ferdinand Uličný vo svojej knihe Dejiny osídlenia Zemplínskej župy.

Počet obyvateľov a teda aj vinohradníkov v obci neskôr poklesol, avšak výroba ušľachtilého moku tu mala stále svoje pevné miesto.

"V roku 1720 bolo v obci Zemplín 31 meštianskych a zemianskych domácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice," dodáva Uličný.

O domáce vína nie je taký záujem ako kedysi

A ako je to v súčasnosti? "V katastri našej obce sa momentálne stará o približne 15 hektárov viníc súkromná firma, zvyšných päť hektárov obhospodarujú miestni obyvatelia," vysvetľuje starosta Zemplína Mikuláš Takács.

O domáce vína však podľa jeho slov už nie je taký záujem ako v minulosti. "Aj k nám sa dováža lacné víno z dovozu. Škoda, že aj v tomto prípade vyhráva cena nad kvalitou. Viacero vinárskych závodov v okolí preto v posedných rokoch zaniklo," konštatuje starosta.

S týmito jeho slovami sa stotožňujú aj obyvatelia obce. Kedysi si vedeli predajom vína, ale aj čerstvého hrozna slušne privyrobiť, avšak dopyt po ich produkcii v posledných rokoch klesá.

So svojimi vinohradmi sa však aj napriek tomu zatiaľ rozlúčiť nemienia. Príkladom toho je aj 65-ročný Ján Árvay (na snímke TASR), rodák zo Zemplína.

"Keby som sa riadil obľúbeným mottom mladých - Neoplatí sa!, tak by som to už nerobil. Mávnem nad tým stále rukou, keď to začujem, veď v živote sú predsa aj iné hodnoty ako peniaze."

Do vína nepridáva ani kvapku vody

O svoj 23-árový vinohrad pri Zemplíne sa tento dôchodca nestará ako vraví zo zištných dôvodov, je jeho vášňou. Pracuje v ňom nepretržite už takmer 40 rokov.

"Stále ma to baví, či ten vinič strihám alebo obrábam, ja sa s ním stále rozprávam a nehanbím sa za to. Vo vinohrade som vyrástol, naučil som sa starostlivosti oňho od môjho deda a otca. Som rád, že k nemu majú vzťah aj moji dvaja synovia," vyznáva sa Árvay, ktorý vyrobí každoročne stovky litrov poctivého vína. "To znamená, že doňho vodu nepridávam ako niektorí," zasmeje sa dôchodca.

Vínna pivnica Jána Árvaya je zvyčajne plná ušľachtilého moku. Každoročne si vytvára zo svojej frankovky, rizlingu, furmintu či zweigelta slušné zásoby. Víno potom prerozdeľuje svojej rodine a bývalým kolegom, s ktorými kedysi "úradoval" v Košiciach.

"Najstaršie víno, ktoré doma opatrujem, je z roku 1974, je ešte z našej starej vinice. Je to pamiatka po otcovi a dedovi. Ak by som ho dnes nalial do pohára, z fľaše by už tieklo ako olej," poznamenáva dôchodca.

"Ktoré víno pijete najradšej?" pýtame sa Árvaya po vyše hodinovej prechádzke jeho vinohradom. Pousmeje sa a povie: "So mnou je to ako so zanietenými rybármi, ktorí nejedia ryby, či hubármi, ktorí nekonzumujú hríby... Ja už víno takmer vôbec nepijem, výnimočne si dám malý pohárik červeného."

Župný domu skončil ako sýpka

Centru obce Zemplín dominuje dvojpodlažná budova, ktorú využívalo miestne družstvo ešte donedávna na skladovanie obilia.

V dávnych dobách však slúžila oveľa vznešenejšiemu poslaniu. Takmer 150 rokov sa v nej konali za účasti najvplyvnejších šľachticov Zemplínskej stolice zasadnutia župného snemu.

Župný dom je posledným svedectvom zašlej slávy stredne veľkého mestečka, za ktorý bola považovaná zmienená obec na prelome 16. a 17. storočia. Zasadnutia zemplínskych zemepánov sa pôvodne konali na hrade nad obcou, neskôr pribudol v centre Zemplína priestranný župný dom.

"Táto budova si pomerne dlho uchovávala svoje tajomstvá. Nie je to tak dávno, čo sa zistilo, že nebola vždy iba sýpkou," uvádza na margo písomností objavených v maďarských archívoch starosta Zemplína Mikuláš Takács.

"Podarilo sa zistiť, že sa budova stavala v rokoch 1666 až 1668. Pre zasadnutia župného snemu neskôr slúžila takmer 150 rokov. Sýpkou sa stala po roku 1800, čo súviselo s predošlým presťahovaním sídla župy do terajšieho maďarského mesta, Sátoraljaújhely," objasňuje zemplínsky starosta.

Chcú vybudovať malé obecné múzeum

Bývalý župný dom prešiel do vlastníctva obce v 90. rokoch minulého storočia už v značne poškodenom stave.

Poľnohospodársky subjekt, ktorému dovtedy prináležal, ho však neskôr na vlastné náklady zrekonštruoval, čím si vyrovnal svoje záväzky voči miestnej samospráve.

Obec sa odvtedy usiluje do objektu, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou, opätovne vrátiť život.

"Máme rozpracovaný projekt ktorý čaká na dofinancovanie. Plánujeme tu časom vybudovať malé obecné múzeum, prípadne dôstojné sídlo pre konanie spoločenských podujatí rôzneho druhu," ozrejmuje Takács.

Samospráva už niekoľko rokov umiestňuje v župnom dome rôzne pracovné artefakty, ktoré ilustrujú niekdajší spôsob života miestnych obyvateľov. V interiéri župného domu sa zároveň nachádza viacero informačných panelov približujúcich históriu tejto stavby ako aj spomínanej obce.

Župnému domu chýba turistický sprievodca

Samospráve sa podarilo v susedstve historickej stavby pred časom vybudovať nové námestie a zrekonštruovať pôvodnú fontánu.

"Momentálne dokončujeme výstavbu nového pódia pre folklórne slávnosti, ktoré sa u nás konajú pred župným domom každoročne počas leta," dodáva starosta.

Spomínanou pamiatkou zatiaľ turistický sprievodca návštevníkov nesprevádza, no to sa môže na základe zvýšeného záujmu turistov časom zmeniť.

"Momentálne fungujeme v režime, že na požiadanie objekt komukoľvek sprístupňujeme. Zatiaľ sa nestalo aby sme niekomu nevyhoveli a poslali ho domov," uzavrel starosta.

Areál hradiska, kde dnes namiesto stredovekého hradu stoja dva kostoly.

Foto k článku: TASR / Tomáš Doboš

Zo stredového hradu ostali len časti obranného valu

Za baňu historických starožitností považujú niektorí archeológovia hradný kopec nad obcou Zemplín. Človek ho obýval nielen v stredoveku, keď tu stál kamenný hrad, ale v už oveľa dávnejších dobách.

"Najstarší písomný doklad o obci uvádzanej ako villa Zemplén pochádza z roku 1261. Vyvinula sa zo staršej osady v blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom Zemplínskeho komitátu. V 13. storočí sa označuje ako trhová osada s možnosťou vyberania mýta a v 15. storočí, keď je vo vlastníctve rodiny Drughetovcov, už ako stredoveké mestečko," poznamenáva Elena Miroššayová z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Hrad nad obcou Zemplín ani kaštieľ, ktorý si v 16. storočí postavili Drughetovci v strede dediny, sa do dnešných dní nezachovali.

tasr