Členovia najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov Turista (NM KST T) spoznávali zákutia Národného parku (NP) Poloniny v Bukovských vrchoch.
MICHALOVCE. Jeden z najmladších Národných parkov na Slovensku bol vyhlásený v roku 1997. Zároveň je aj najvýchodnejším cípom Slovenska na trojhranici s Poľskom a Ukrajinou.
Okrem množstva iných zaujímavostí sa v ňom nachádza aj 7 národných prírodných rezervácií, 12 prírodných rezervácií, 1 prírodná pamiatka, či historická rarita, najvyššie položený masový hrob – cintorín z 1. svet. vojny na vrchu Zadný Hodošík (825 m n. m.) nad obcou Topoľa.
Predseda KST Turista Michalovce Anton Hasák vysvetlil, že svoju túru začali v Novej Sedlici, v obci učupenej v Sedlickej kotline v údolí Zbojského potoka, kde sa skupina rozdelila na dve časti.
Prvá početnejšia skupina sa podujala k náročnejšej túre po červenej značke k výstupu na najvyšší vrch NP Poloniny, 1207,7 m n. m vysoký Kremenec. Prešli cez Stužický prales NPR, považovaný za najkrajší v SR s dlhovekými bukmi, javormi i jedľami obrovského vzrastu.
Po prekonaní celkove takmer tisícmetrového prevýšenia postáli pri najvyššom bode naplánovanej trasy na našom území pri žulovom trojhrannom monolite so štátnymi znakmi a názvami všetkých troch susediacich štátov.
Zopár výletníkov zabehlo aj na neďalekú Wielku Rawku (1307 m n. m.), ktorá sa nachádza na poľskom území.
Absolvovali aj niekoľko kilometrov pohodovej chôdze stále po červenej smerom na západ vychodeným chodníkom po hrebeni cez Kamennú lúku (1201 m n. m.) a vrch Hrubky (1186 m n. m.).
Hrebeňovku ukončili na Čierťaži (1071 m n. m.), odbočili vľavo na zelenú turistickú značku najprv miernym cez Lúky pod Príkrym, potom strmým klesaním, prejdúc hranicu ochranného pásma NP zbehli do východzieho bodu túry.
Poľsko a Ukrajinu mali ako na dlani
„Zvyšok osadenstva sa vybral po pomerne dobre vyznačkovanej žltej turistickej značke proti prúdu Zbojského potoka na hlavný hrebeň Bukovských vrchov. Po pár kilometroch nenáročného stúpania boli pri takzvanej Medovej babe. Drevená skulptúra ženy na rozľahlej lúke neďaleko zrubového včelína pripomína Žofiu Maťašovskú, ktorá sem v r. 1928 spolu s manželom a dvomi dcérami prišla z Poľska a 25 rokov sa venovala včelárstvu. Jej kvalitný med bol známy po celej strednej Európe,“ uviedol Hasák.
Turisti vystúpili aj na Riabu Skalu (1199 m n. m.). Odtiaľ mali nádherný výhľad na Vihorlat, Veľký Bukovec, ale aj na neďalekú Ukrajinu i Poľsko.
Turisti sa cestou domov ešte zastavili pri miniatúrach drevených kostolíkov v obci Ulič a na vyhliadkovej plošine nad vodnou nádržou Starina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
