Obyvatelia obce Koromľa v okrese Sobrance oslávili 675. výročie prvej písomnej zmienky o obci spevom, tancom, ale aj slávnostnou archijerejskou svätou liturgiou, ktorá sa konala za účasti vladyku Milana Chautura, košického eparchu.
KOROMĽA. Úvod kultúrneho programu patril deťom miestnej materskej školy, žiakom ZŠ s MŠ v Porúbke a domácim ženám, ktoré v ľudovom tóne pripravili zdravicu pre vedenie obce a svojich spoluobčanov.
„Kultúrny program pokračoval vystúpením medzinárodne uznávaného Detského speváckeho zboru Magnólia, ktorý pôsobí pri ZUŠ v Sobranciach od roku 1985. Jeho zakladateľkou, umeleckou vedúcou a doterajšou dirigentkou je Viera Džoganová, rodáčka z obce Koromľa. V ďalšom bloku, popretkávanom humorným slovom ľudovej rozprávačky Hruba Erža, vystúpila mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec, Pajtaše zo Sniny a ženská folklórna skupina Pajtaški z Lekároviec. Vyvrcholením kultúrneho programu, moderovaného Máriou Kasičovou, bolo vystúpenie ľudovej hudby Kandráčovci s Monikou Kandráčovou,“ uviedla Erika Demčáková zo Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach.
Spestrením slávnostného dňa bol ohňostroj a tanečná zábava s hudobnou skupinou Natural. Nasledovalo posvätenie viacúčelového zariadenia a jeho slávnostné odovzdanie do užívania obyvateľom obce.
V minulosti tu pálili drevené uhlie
Obec sa nachádza v oblasti Popričného vrchu, v doline Koromľanského potoka. Prvá písomná zmienka o existencii obce je z roku 1337. Osídlili ju valasi.
V podhorskej oblasti sa súbežne rozvíjalo pálenie dreveného uhlia, ktoré patrilo medzi dominantné činnosti a vyvážalo sa na juh Uhorska.
V obci sa nachádzala početná židovská komunita, ktorá tu mala aj svoju synagógu. Tá sa už v obci nenachádza.
„Podľa ústnej tradície boli prvými usadlíkmi obce Koromľa drevorubači a uhliari. Rozsiahle bohaté lesy umožňovali dorábať drevené uhlie vo veľkom. Preto sa v usadlosti a v jej okolí ustavične dymilo. Za dreveným uhlím sem prichádzali aj Maďari, ktorí vraj osadu pomenovali Koromlak. Korom znamená sadza, lak obydlie. Zanedbaním koncovej spoluhlásky vznikla poslovenčená forma Koromľa,“ povedal starosta obce Ján Medviď.
V obci stojí stará židovská krčma, ktorá je typickou ukážkou zemplínskej vidieckej architektúry z čias začiatku 20. storočia.
Na miestnom cintoríne sa nachádza starý veľký drevený kríž s vyrezávanými symbolmi typických miestnych remesiel.
Autor: dem
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
