Michalovská rodáčka vo svojich hádzanárskych začiatkoch stála medzi troma žrďami, až neskôr presedlala na post ľavej spojky.
MICHALOVCE. Aj keď Marianna Rebičová oslávi zhruba o mesiac iba dvadsiate narodeniny, môže sa pochváliť už troma ženskými majstrovskými titulmi.
Jej zbierka trofejí sa utešene rozrastá, najnovšia pribudla iba pred niekoľkými týždňami, keď triumfovala v ankete Talent roka 2012.
Profil tejto pravorukej hádzanárky s tvrdou strelou si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.
Spoznala mnoho kamarátok
Michalovská rodáčka začala s hádzanou na základnej škole. Avšak okrem tohto športu sa venovala aj džudu, a aby toho nebolo málo, chodila aj na hodiny klavíra.
Keď sa však musela rozhodnúť, v ktorej z týchto aktivít bude pokračovať aj naďalej, vybrala si kolektívny šport.
„Bolo toho na mňa priveľa, preto som musela oželieť džudo a klavír. Pre hádzanú som sa rozhodla preto, lebo je to rýchly šport, v ktorom padá veľa gólov. Mňa stále lákalo dávať iba góly, teraz však už viem, že to nie je iba o góloch, ale aj o peknej prihrávke či akcii, po ktorej spoluhráčka rozvlní sieť,“ prezradila dôvody svojho rozhodnutia M. Rebičová.
Na svoje hádzanárske začiatky si spomína iba veľmi matne. „Pamätám si, že sme chodili hrávať turnaje do Vranova nad Topľou, Košíc či Prešova. Boli to krásne chvíle. Viem, že stále, keď sme odohrali iba dva zápasy za deň, som veľmi chcela hrať ešte minimálne jeden ďalší. Pri hádzanej som spoznala mnoho kamarátok či kamarátov. Najväčšie spomienky mi zostali na majstrovstvá Slovenska v mládežníckych kategóriách, pretože stále sme bojovali o prvenstvo,“ listovala v pamäti.
K ženám ju vytiahol Lamač
Málokto vie, že „Mery“ začínala ako brankárka. „Keďže sa mi nepáčilo dávať góly, presedlala som na post spojky. Nespomínam si, aby ma tréneri skúšali aj na inom poste. Som však veľmi rada, že hrávam práve na ľavej spojke,“ skonštatovala.
V mládežníckych kategóriách ju viedlo viacero lodivodov. „Napríklad Vaľo, Marcinčák, Szöllösiová, Harbuľák či Rapač a ďalší. Každý jeden z nich mi niečo dal, preto sa im chcem poďakovať za všetko, čo ma naučili.“
Svoj debut v seniorskom celku Iuventy si odkrútila v septembri 2009, keď so ženským družstvom odcestovala do Veselí nad Moravou.
Šancu v prvom tíme jej dal tréner Roman Lamač, neskôr zarezávala pod dohľadom Ukrajinca Borisa Petrovského, Dušana Daniša, Jószefa Vuru a momentálne ju koučuje Ján Packa.
Za toto obdobie stihla získať už tri tituly určené pre majstra Slovenska, a to v sezónach 2010/11, 2011/12 a 2012/13. A ktorý si cení najviac?
„Určite ten posledný, keďže som už dostávala oveľa viac priestoru na ihrisku ako v predchádzajúcich ročníkoch. Som veľmi rada, že tréner Packa mi dal príležitosť a ja som ju takto využila a pomohla družstvu k zisku majstrovského titulu.“
V Iuvente je spokojná
Okrem spomínaných troch zlatých medailí má táto ostrostrelkyňa aj spustu ďalších.
„Priznám sa, že ich už ani nepočítam, takže presný počet medailí a pohárov nepoznám. Mám vitrínku, kde ich všetky ukladám,“ usmievala sa M. Rebičová.
K športu však nepatria iba víťazstvá (či prehry), ale aj zranenia. A keďže hádzaná je tvrdý šport, svoje o nich vie povedať aj táto hráčka Iuventy.
„Mojím prvým vážnym zranením boli roztrhnuté väzy v členku. Musela som absolvovať operáciu a pauzovala som asi tri mesiace. A ďalším bolo zranenie ramena na pravej ruke, tiež som tam mala roztrhnuté nejaké väzy, vtedy som bola bez hádzanej vyše pol roka. Potom mi nejakú chvíľu trvalo, kým som sa do toho opäť dostala, predsa len bola to moja hodová ruka. Bolo to veľmi ťažké obdobie, som rada, že pomerne rýchlo som sa z toho úplne vystrábila.“
V michalovskom družstve sa čoraz viac hlási o slovo, kormidelník Ján Packa jej dáva dostatok príležitostí v nabitom majstrovskom kádri a v materskom klube je pochopiteľne spokojná.
„Preto ani zatiaľ neplánujem odísť preč. Som však ešte mladá a niekedy neskôr by som si rada vyskúšala zahrať nejakú zahraničnú ligu. Je to aj môj taký maličký sen,“ dodala.
Debut na domácej pôde
Čochvíľa 20-ročná hádzanárka sa v poslednom období pravidelne zúčastňuje aj reprezentačných akcií.
V národnom drese debutovala vo veku 17 rokov a premiéru si odkrútila práve na michalovskej pôde v prípravnom dueli proti Bielorusku.
„Strašne rada sa zúčastňujem reprezentačných zrazov. S dievčatami tvoríme super kolektív, veľmi dobre spolu vychádzame. S niektorými sa často nestretávam, o to viac sa do 'repre' teším.“
„Mery“ je veľkým fanúšikom českého hádzanára hrajúceho na poste ľavej spojky Filipa Jíchu. Prečo je práve on jej vzorom?
„Obdivujem jeho výskok, razanciu pri streľbe či skvelú kľučku. Proste všetko. Je to pán hráč,“ doplnila s úsmevom.
Po vydarenej sezóne 2012/13, kedy s prvým družstvom Iuventy získala majstrovský titul a Slovenský pohár, si počas uplynulých štyroch týždňoch užívala zaslúžený odpočinok.
V pondelok sa skončil, pretože majsterky odštartovali prípravu na nadchádzajúci súťažný ročník.
„Teším sa, že po mesiaci opäť uvidím dievčatá. Aj keď kopce nemám veľmi v obľube, prípravu si musím odmakať,“ uzavrela debatu M. Rebičová.
VIZITKA MARIANNY REBIČOVEJ
Narodená: 15. augusta 1993 v Michalovciach
Výška: 180 cm
Váha: 80 kg
Post: ľavá spojka
Klub: Iuventa Michalovce
Úspechy: 3 x majster SR s Iuventou, Talent roka 2012
ra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
