Pri príležitosti 100. výročia narodenia kňaza, básnika, prozaika, pedagóga a prekladateľa Gorazda Zvonického vydala Slovenská pošta známku, ktorej autorom je akademický maliar, grafik a ilustrátor Peter Uchnár. Samospráva podľa kňaza pomenovala ulicu a Saleziáni Dona Bosca o ňom vydali životopisnú knihu.
MICHALOVCE. Oslavy 100. výročia narodenia rodáka a básnika G. Zvonického, vlastným menom Andreja Šándora, ktoré sa uskutočnili uplynulý víkend priniesli viacero zaujímavých prekvapení.
Pri tejto príležitosti pomenovali podľa kňaza ulicu v mestskej časti Močarany, predstavili knihu o jeho živote, ktorej autorom je Gorazdov žiak Zlatko Kubanovič a vydali známku s jeho portrétom.
V areáli bývalej školy otvorili pamätnú izbu, ktorá je venovaná životu a tvorbe známeho kňaza. Okrem kultúrneho programu sa uskutočnila aj slávnostná svätá omša.
Autorom známky je známy ilustrátor
Autorom výtvarného návrhu známky s portrétom G. Zvonického je akademický maliar, grafik a ilustrátor Peter Uchnár, ktorý je rodákom zo Sobraniec. Ilustroval mnoho kníh pred deti a mládež. Medzi najznámejšie patria Guliverove cesty, Peter Pan, Soľ nad zlato, Drevený zámoček a ďalšie.
Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení v oblasti ilustrátorskej tvorby. Okrem ilustrovania detských kníh sa venuje aj voľnej grafike, maľbe a navrhuje poštové známky.
Autorom životopisnej knihy „Zvuk zvonov - Gorazd Zvonický“ je Zlatko Kubanovič, ktorý bol žiakom Zvonického. Kniha má dve časti, v prvej autor opisuje prostredie a život G. Zvonického a v druhej jeho literárnu tvorbu.
Zvonického si vážia aj v Taliansku
G. Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor sa narodil 29. júna 1913 v obci Močarany, dnes mestská časť Michaloviec. Bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. 11. 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948.
Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu michalovskej farnosti. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. Odišiel do Buenos Aires v Argentíne, kde sa zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matici slovenskej.
Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na Gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Po páde komunizmu navštívil Slovensko. Zomrel v Ríme 27. júla 1995.
Neskôr boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine. Za služby talianskej kultúre mu v roku 1993 udelil prezident Talianska vysoké štátne vyznamenanie - rytiersky rád za zásluhy o Taliansku republiku.
Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
