Obec Pozdišovce preslávilo nielen hrnčiarske remeslo a nezameniteľná keramika, ale aj bývalá „vyššia“ škola, ktorú v 18. storočí navštevovali deti šľachticov z rôznych kútov Zemplína. V máji uplynulo 270 rokov od jej založenia.
POZDIŠOVCE. Regionálny historik Ján Poprik vysvetlil, že škola bola od druhej polovice 40. rokov 18. storočia významnou vzdelávacou inštitúciou v regióne Zemplína.
Založili ju na podnet evanjelického superintendenta Juraja Ambrosiusa, ktorý počas kanonickej vizitácie na konvente v dome Sirmajovcov 15. mája 1743 vyčítal miestnym šľachticom, že svojich synov posielajú študovať do Blatného Potoka – Sárospataku – odkiaľ prinášajú „vlažnosť vo viere“.
Škola v Pozdišovciach mala preto nahradiť „slobodomyseľnú“ kalvínsku školu v spomínanom meste z južnej časti Zemplína.
Na školu prispela šľachta
Ešte v ten deň bola zorganizovaná finančná zbierka. Poprik vysvetlil, že gróf Melichar Sirmaj daroval na výstavbu školy pozemok a finančný obnos 80 florénov.
Prispeli aj ďalší prítomní šľachtici, a tak zbierka vyniesla dovedna 400 florénov. Zároveň bol stanovený aj ročný plat rektora, ktorý pozostával z dreva a obilia.
Prví študenti navštevovali školu v roku 1745/6. Vyučovanie prebiehalo zásadne iba v latinskom jazyku. Počas siedmich desaťročí sa v škole vystriedalo 10 rektorov.
Prvým bol Dávid Fabrici, náboženský spisovateľ, ktorý bol od roku 1746 až do svojej smrti v roku 1772 miestnym zborovým farárom, ostatní boli zároveň kaplánmi miestneho cirkevného zboru. Posledným rektorom bol Ezechiel Cibuľák.
Poprik potvrdil, že v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19. storočia boli škola a obec Pozdišovce významným centrom vzdelávacieho a kultúrneho života v regióne.
V 30. rokoch 19. storočia tu ako kaplán CZ ECAV pôsobil Jonáš Záborský a ako kantor-učiteľ ďalší národovec Karol Samuel Benjamín Seredaj.
Prvý tu vybudoval rozsiahlu knižnicu, ktorú navštevovali vzdelanci z okolia, druhý zbieral ľudové piesne, ba dokonca náboženské aj sám komponoval.
Po vzniku Matice slovenskej sa aktívne zapájal do jej činnosti a poskytol jej vzácnu hudobnú pamiatku „Zbierku piesní a tancov od Anny Sirmajovej, rodenej Kecerovej“.
Za školu bojovali aj v uhorskom sneme
Tunajšia „vyššia“ škola napokon zanikla v roku 1813. O zriadenie nižšieho reálneho gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským sa ešte v roku 1868 snažila slovenská inteligencia združená v Národno-demokratickom spolku, ktorý okrem Pozdišoviec presadzoval zriadenie reálnych gymnázií, akadémií a preparandií napr. v Nitre, B. Bystrici, Žiline, T. Sv. Martine, Prešove, Levoči, Bardejove, Trenčíne, Prievidzi a inde. Dovedna išlo o 30 škôl. Uhorský snem však tieto požiadavky Slovákov, publikované aj v Slovenských novinách z mája 1868, zamietol.
Budova po zániku „vyššej“ školy ešte po 2. svetovej vojne slúžila na bývanie, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia využívali tieto priestory pracovníci lesnej správy. Po ich odchode budova chátrala.
Pred štvrťstoročím ju pre zlý technický stav obec zbúrala. Poprikovi sa ešte predtým podarilo budovu vyfotografovať a zistiť o nej niektoré dôležité historické súvislosti.
O histórii školy sa dozvedia viac aj návštevníci Pozdišoviec a samotní obyvatelia. V pamätnej izbe, ktorú zriadili v budove obecného úradu v roku 2005, plánujú totiž nainštalovať informačný panel, ktorý by mapoval históriu dnes už neexistujúcej „vyššej“ školy.
V tejto izbe je prezentovaná história obce, hrnčiarstvo, školstvo, osobnosti, folklór a ďalšie historické zaujímavosti obce.
„Škola bola v 18. storočí významnou vzdelávacou inštitúciou v regióne Zemplína,“ uviedol Ján Poprik.
Foto: Milan Potocký
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
