Mikuláš Spiegel, rodák z Veľkých Kapušian v okrese Michalovce, pôsobil počas II. svetovej vojny v 311. čs. bombardovacej letke, ktorá bola súčasťou Britského kráľovského letectva. Ich úlohou bolo hliadkovať nad Atlantikom a ničiť nemecké lode a ponorky.

VEĽKÉ KAPUŠANY. „Keď som po obsadení východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi hortyovským Maďarskom nemohol ako bývalý občan Československa a žid dokončiť gymnázium, znechutený som sa rozhodol emigrovať do Palestíny,“ povedal nám Mikuláš Spiegel, rodák z Veľkých Kapušian (9. 2. 1920).

„V koncentračných táboroch mi však zahynula mama, otec aj dve sestry,“ dodal so smútkom, ktorý v ňom ostal navždy.

Mikuláš Spiegel, bojovník proti fašizmu, sa už tohtoročného Dňa víťazstva nedožil. Zomrel 9. marca 2013 v Košiciach.

V československej uniforme

V Palestíne vymenil relatívne bezpečie za uniformu československého vojaka.

„Veľmi som chcel bojovať proti nemeckým nacistom a za demokratickú Československú republiku. Keď som sa dozvedel, že sa na Blízkom východe formujú československé vojenské jednotky, už v roku 1941 som sa do nich prihlásil. V roku 1942 ma zaradili do výcviku protilietadlových strelcov.“

On však chcel byť pilotom. „Keď na nástupe našej jednotky ešte v Haife vyhlásili, že dobrovoľníci sa môžu prihlásiť do letectva a odísť bojovať v rámci čs. perutí do Británie, okamžite som zdvihol ruku.

Ústne skúšky aj psychologické testy som zvládol výborne. Zrak som mal bezchybný a zdravie stopercentné. Veril som, že ma vyberú...“

Nie, nevybrali ho. Cítil sklamanie. Neskôr už príliš nešpekuloval o tom, či sa aj do čs. vojnového letectva židovským chlapcom dostávalo na pozície pilotov ťažšie.

„Vtedy z našej jednotky vybrali len jedného mladíka. No k zabezpečovaciemu personálu potrebovali ľudí, čo vedia dobre matematiku. Vybrali ma teda do kurzu obslúh vtedy veľmi prísne utajovaných radarov.“

Po nasadení v severnej Afrike Mikuláša Spiegela vyslali na kurz do Londýna. Pôsobil v 311. čs. bombardovacej letke (311 Bombing Squadron), ktorá bola súčasťou Britského kráľovského letectva (RAF).

„Naši lietali hlavne na wellingtonoch a liberatoroch a do apríla 1942 lietali nad Nemecko. Potom nás aj kvôli stratám a nedostatku záloh stiahli. Našou úlohou bolo hliadkovať nad Atlantikom a ničiť nemecké lode a ponorky.“

Spiegel pritom spomenul aj najväčší úspech ich letky: potopenie nemeckej obchodnej lode Alsterufer, ktorá v decembri 1943 privážala pre hitlerovskú ríšu strategické suroviny z Japonska.

Trpká chuť mieru

„Je dôležité pripomínať si Deň víťazstva nad fašizmom, aby sme nezabudli na tých, ktorí svojím hrdinstvom prispeli k mieru,“ povedal 8. mája minister obrany Martin Glváč v rámci pietnej spomienky na obete vojny na bratislavskom Slavíne.

Medzi týchto vojnových hrdinov patrí nepochybne aj Mikuláš Spiegel. No mier si po návrate z Británie mohol vychutnať len s veľkou trpkosťou.

„Popri najbližších príbuzných mi vyvraždili skoro celú širokú rodinu. Desiatky ľudí. Vrátila sa iba jedna sestra, jeden z otcových bratov a jeden z bratov mojej mamičky...“

Vojnový veterán musel riešiť aj ďalšie problémy. Spiegelovský mlyn vo Veľkých Kapušanoch už mal po jeho návrate z Británie nového „pána“.

Opisoval pritom, aké bolo nechutné rokovať o jeho vrátení s ľuďmi, ktorí dúfali, že vyvraždili celú ich rodinu a už nik so Spiegelovcov sa nevráti.

Mikuláš Spiegel, ktorý skončil vojnu v hodnosti seržanta letectva, sa napokon mlynárom stal. No len nakrátko. Po roku 1948 mu mlyn znárodnili.

„Vyučil som sa za elektrikára. V elektrárni Vojany som pracoval ako revízny technik pre silnoprúd,“ dodal otec jednej dcéry a dvoch dospelých vnukov.

„Vždy som obdivoval Britov ako sa dokázali ubrániť v leteckej Bitke o Britániu nemeckej presile. A s akou noblesou sa správali počas celej vojny...“, usmial sa.

Do smrti bol pritom hrdý, že bojoval proti nacizmu a že aj on pomohol poraziť Hitlera.

Ostal v ňom však aj iný pocit. Nikdy nemohol zabudnúť na svojich blízkych, ktorí cez vojnu zomreli. A na tých, ktorí na ich smrti niesli vinu.

Fakty

V 1. čs. obrnenej brigáde, ktorá sa tiež sformovala vo Veľkej Británii, slúžilo 5 623 vojakov pôvodom z Československa, z ktorých 167 padlo v boji.

Zo Slovákov a Čechov, ktorí bojovali o Britániu, žije na území Slovenskej republiky už len Štefan Miklánek v Poprade a Milan Píka v Bratislave. V Británii žije z našich veteránov západného odboja posledný Slovák, a to Ivan Schwarz, rodák z Bytče.

vit

Letec. Pôsobil v 311. čs. bombardovacej letke, ktorá bola súčasťou Britského kráľovského letectva.
Foto: Pavol Vitko

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín