Krajania predviedli na Tokaji svoj talent aj slovenský fortieľ

V Slovenskom Novom Meste v Tokajskej oblasti sa v stredu zišli ľudia, ktorým v žilách koluje láska k folklóru.

V Slovenskom Novom Meste v Tokajskej oblasti sa v stredu zišli ľudia, ktorým v žilách koluje láska k folklóru, hrdosť na poctivé domáce špeciality či remeselnú a umeleckú zručnosť. Pre návštevníkov tradičného festivalu Tokaj v Európe a Dedovizeň pripravili zážitky, ktoré potešili nielen ich duše, ale aj chuťové kanáliky.

SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO. „Prvé oslavy 1. mája a vstupu do Európskej únie boli spočiatku skromnejšie a komornejšie,“ povedal starosta obce Ján Kalinič (SDKÚ).

To však už dávno neplatí. Po ôsmich rokoch existencie festivalu sa v stredu v amfiteátri v parku M. R. Štefánika predstavilo viac ako dvesto folkloristov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Srbska.

Organizácia festivalu stmelila obyvateľov obce. „Sme kolektív ľudí, ktorí chcú niečo dokázať. A ak je vôľa, ani nedostatok peňazí nie je zábranou,“ povedal Kalinič na margo organizátorov.

Každý rok pozývajú do obce v slovensko-maďarskom pohraničí na tento festival krajanov - folkloristov z Európy. Tí aj tentoraz neprišli predstaviť len svoje piesne, ale aj miestne kulinárske špeciality.

Zážitok pre všetky zmysly

„Neviem, čo skôr. Aj si chcem sadnúť do hľadiska, lebo ma tam ťahá moja obľúbená pesnička, no krútim sa tu, lebo od stánkov sa šíri neodolateľná vôňa,“ priznal Janko Oľačko z Košíc, ktorý na Tokaj zobral aj svoje vnúčence.

Tie sa oblizovali po guláši od folkloristiek zo súboru Novomeščanka, na ktorý návštevníci stáli dokonca v rade.

Pravú slovenskú pohostinnosť ukázali folkloristky zo súboru Holubička zo slovenskej obce Padina v Srbsku.

Spolu s nimi na Tokaj pricestovala predstaviť svoje obrazy aj známa insitná maliarka Anna Kotvášová.

„Veľmi radi sem prichádzame,“ povedala za všetkých Katarína Petrášová, ktorá na Tokaji predstavila svoje výšivky. „Okoštujte naše herovky,“ ponúkala spomedzi domácich špecialít, ktoré šli na dračku.

Folkloristky gazdinkám ochotne diktovali svoje recepty a pôžitok zo „Zempľinskej hosciny“ doviedli k úplnej dokonalosti dúšky tokajského vínka.