Vďaka nadšencom, ktorých láska k tomuto prekrásnemu hudobnému nástroju pretrvala až dodnes, a ktorým je ľúto, že už pomaly utícha aj spev prekrásnych ľudových pesničiek, vznikol v Michalovciach v decembri minulého roka klub zemplínskych heligonkárov.
MICHALOVCE. Predseda klubu Pavol Hájnik vysvetlil, že k dnešnému dňu registrujú 15 hráčov na heligónke.
Klub vznikol za výdatnej pomoci Zemplínskeho osvetového strediska a zvlášť jej pracovníčky Aleny Navrátilovej a riaditeľky Domu Matice slovenskej v Michalovciach Márie Kušnírovej.
Klub má oficiálny názov „Matičný klub zemplínskych heligonkárov“ pri Dome Matice slovenskej v Michalovciach, skrátene „Zemplínski heligonkári“.
Hlavným cieľom klubu je napomáhať hráčom v zdokonaľovaní v hre, a to spoločným nácvikom, výberom vhodných piesní, organizovaním kultúrnych podujatí a prezentovať tak hru a spev.
„Ale hlavne vytvárať podmienky v spolupráci s pedagógmi ZUŠ pre výučbu hry mladej generácie,“ uviedol heligonkár.
Heligonkári boli súčasťou kultúrneho života
„Áno, aj v Zemplíne sú heligónky a heligonkári, ako sa teraz hovorí hráčom na dvojhlasovej gombičkovej harmonike, ktorá sa v týchto končinách objavovala už krátko po jej vzniku. Podľa rozprávania niektorých pamätníkov prvé harmoniky sa doviezli už v devätnástom storočí, keď sa vracali emigranti z Ameriky, Argentíny, Austrálie, ale aj po I. svetovej vojne z Rakúska, Talianska či Nemecka i gombičkové harmoniky jednohlasové z Ukrajiny a Ruska. Môžeme smelo povedať, že začiatkom dvadsiateho storočia už bola súčasťou kultúrneho života skoro na každej dedine aj v Zemplíne,“ uviedol heligonkár Pavol Hájnik.
Dodal, že harmonikári sprevádzali dievčatá pri karičkách v nedeľu uprostred dediny, kde sa zvykla mládež stretávať, ale aj pri iných spoločenských udalostiach, ako boli krstiny, svadby a podobne.
„Ale ku koncu dvadsiateho storočia sa trošku vytratila z účinkovania na verejnosti,“ vysvetlil heligonkár.
Na heligónke hrávali už ako chlapci
Medzi prvých členov klubu patrí dôchodca František Antonič, ktorému už ako desaťročnému chlapcovi rodičia doniesli malú heligónku z Čiech.
Dnes hrá na trojradovej Delícii. Členom klubu je aj Juraj Ľupták, ktorý sa ako dôchodca aktívne venuje maľovaniu, ľudovej hudbe a spevu. Na heligónke sa učil hrať ešte v Detve ako samouk.
Michal Pešta hrával na jednoradovej heligónke od 6 do 14 rokov. Potom ho viac zaujala trúbka (estrumpeta), na ktorej hral v dychovke. Neskôr prešiel na džez trúbku, ale heligónke zostal verný až dodnes.
Ak sa aj vám páči hra na tomto hudobnom nástroji, heligonkárov nájdete v Dome Matice slovenskej každý piatok od tretej popoludnia do ôsmej večer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
