Mikuláš Romančák z Michaloviec (62) sa pleteniu z trávy venuje aktívne viac než 10 rokov. Začal už v detstve, ale k záľube ho vrátila opäť choroba. Poľnú trávu povýšil na umenie. Dnes z nej vyrába vianočné ozdoby. Záujem o ne majú najmä zahraniční turisti.
MICHALOVCE. Ku „slamienkárstvu“ sa dostal ako malý chlapec. „Mali sme ešte pole. Keď som chodieval s rodičmi na pole, uvidel som pastiera, ktorý pásol kravy a plietol tam tie ozdoby.“
Chodil okolo pastiera, prizeral sa a obdivoval. „Spýtal sa ma, či sa to chcem naučiť a povedal, aby som strhol päť klasov žita,“ spomína na svoje prvé začiatky. Trápil sa s tým dlho, až sa naučil robiť jednu ozdobu.
Prešlo veľa rokov, kým sa k svojej záľube z detstva opäť vrátil. Reuma zapríčinila to, že mal zrazu dostatok času na veci, na ktoré pozabudol.
Keď raz na vianočnej pohľadnici zbadal ozdoby, aké kedysi robieval on sám ako chlapec, vrátil sa ku slamienkárstvu.
Začal som robiť zvončeky, šišky, vence, špice, neskôr som ich prizdoboval mašličkami.“ Najprv si nimi ozdoboval vlastný vianočný stromček, neskôr chcela tradičné ozdoby celá rodina.
Finančne nenáročné hobby je náročné na trpezlivosť
Ozdoby robieva z rôznych druhov poľných tráv. Nikdy ich neprifarboval, pretože tráva mení sama farbu. „Nestojí ma to vôbec nič,“ dodáva, že náročnejší je proces zbierania a sušenia trávy, ktorý trvá od jari do zimy.
Trávu musí preberať na hrubšiu, tenšiu a triedi ju i podľa sfarbenia. Potom ju navlhčí vodou, aby sa mu pri práci nelámala. „Z trávy je to náročnejšie, pretože sa láme.“
Hovorí, že kto nemá trpezlivosť, nedokázal by to robiť. Ako malý chlapec vyrábal ozdoby zo žita, pretože to bolo krajšie. Z hrubšej trávy vyrába väčšie ozdoby. Trávu uskladňuje na balkóne vo svojom byte.
„Vianočné ozdoby začínam vyrábať už v auguste a žena sa hnevá, pretože to máme všade,“ dodáva s úsmevom Romančák. Remeslu priučil syna i vnuka, tí sa tomu však nevenujú.
Jeho ozdoby kupujú turisti
Vianočné ozdoby posiela do Bratislavy, kde majú o jeho výrobky záujem najmä zahraniční turisti. „Je to nezaplatená práca, radšej to rozdám mojím blízkym.“
Myslí si, že dnes by sa tým človek neuživil. Pletenie zo suchej trávy ukazuje žiakom na školách i dôchodcom. V spolupráci so Zemplínskym osvetovým strediskom sa stal lektorom svojho remesla.
Dôchodca Romančák sa chvíľu venoval aj vŕtaniu veľkonočných vajíčok. „Keď som mal dokončené, tak prasklo, takže som s touto záľubou rýchlo prestal,“ pousmieva sa a ukazuje vyše 30 ozdobených vajíčok.
Činný je tiež v zbore Seniora vánok a spieva aj v michalovskej bazilike. Svoj čas na dôchodku trávi najmä pri umení z poľnej trávy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
