Bol veľkým národovcom. Aj keď o tom mnohí Slováci ani len netušia, s jedným jeho „dielom“ sa stretávajú takmer denne. Má veľkú zásluhu na dnešnej podobe slovenskej vlajky.

VINNÉ. Vo Vinnom si v piatok pripomenuli 25. výročie úmrtia vzácneho rodáka Mons. Františka Jozefa Fugu. Seminár, ktorého sa zúčastnili aj jeho príbuzní, bol venovaný životu i práci F. J. Fugu.

Rodák z Vinného pôsobil väčšinu života ako kňaz v kanadskom Hamiltone. Podieľal sa na výstavbe gréckokatolíckeho kostola, založil slovenské vydavateľstvo, má za sebou bohatú vydavateľskú a publikačnú činnosť.

Redigoval náboženský mesačník Mária, náboženské noviny, knihy, obrazové publikácie, z vlastných prostriedkov vydal 24 kníh a brožúr. Okrem toho stál aj na čele Zahraničnej Matice slovenskej (ZMS).

„V Kanade rozširoval slovenskú kultúru, literatúru, umenie, reč a kresťanské tradície. Jeho hrdosť na svoju vlasť je pre nás záväzkom. Dnešné stretnutie je dôkazom, že nezabúdame na osobnosť, na ktorú sme v obci patrične hrdí,“ povedal starosta obce Vinné Jozef Kráľ (nez.).

Vo Vinnom si Fugu vážia. Svedčí o tom názov školy, pamätná izba i busta. Pamätná izba Mons. F. J. Fugu vznikla v roku 1997 v miestnej základnej škole, ktorá nesie takisto Fugovo meno.

Na 24 paneloch, v 7 pultoch a magickej pyramíde sú umiestnené vzácne exponáty, je predstavený jeho osobný život, práca pre cirkev, pre ZMS, bohatá vydavateľská činnosť. Pri kostole sv. Anny vo Vinnom sa nachádza aj jeho busta.

Synovec: Ujo bol človek z mäsa a kostí

Seminára sa zúčastnili aj príbuzní tohto rodáka z Vinného. Synovec František Cupák strávil s ujom dokonca jeden rok v Kanade. Odišiel tam po maturite v roku 1969.

„Ten pobyt mal pre mňa veľký význam,“ povedal. Spomína si, že jeho ujo pomáhal mnohým Slovákom, ktorí tam prichádzali po roku 1968. Združovali sa okolo kostolov a cirkví.

„Ujo im pomáhal nájsť si ubytovanie a zamestnanie. Nedočkal sa veľkej vďaky. Keď sa ľudia začali mať lepšie, prestali chodiť do kostola. Ale on bol s tým zmierený,“ zaspomínal si synovec.

Napriek tomu, že Fuga bol kňazom, nebol to žiadny suchár. František Cupák na neho spomína s láskou.
„Ujo bol skutočne človek z mäsa a kostí. Mal rád život, počúval dokonca modernú hudbu. Veľa sme sa aj o tom rozprávali. Kúpil dokonca hudobné nástroje, na ktorých sme so známymi spoločne hrali. Potom to síce trochu oľutoval, lebo pódium, kde sme hrali, bolo presne nad jeho kanceláriou, tak sme ho vyrušovali, ale fakt je, že sme aj niečo nacvičili.“

Fuga je spoluautorom slovenskej vlajky

Aj keď sa so slovenskou vlajkou stretávame takmer denne, málokto vie, že veľkú zásluhu na jej vzhľade má práve rodák z Vinného. Je spoluautorom dizajnu dnešnej podoby slovenskej vlajky.

Fuga prišiel s návrhom na slovenskú vlajku, ktorá mala pripomínať naše kresťanské tradície. Na troch pásoch v slovanských farbách (biela, modrá, červená) bol uprostred znak s trojvrším modrej farby s výrazným cyrilometodským krížom.

Svoj návrh poslal do Anglickej heraldickej spoločnosti, ktorá mu v roku 1984 vydala na slovenskú vlajku certifikát. Táto vlajka sa s malou obmenou (znak je umiestnený vľavo, nie v strede) stala vlajkou Slovenskej republiky.

„Jeho zásluhy na tom, že dizajn slovenskej vlajky je taký aký je, sú nespochybniteľné. Ten symbol – slovenský znak – robil kvôli tomu, aby odlíšil slovenskú komunitu od ostatných východoeurópskych národov,“ povedal F. Cupák.

Dodal, že podobnú vlajku mal aj slovenský štát, lenže on sa od toho chcel odlíšiť, lebo táto vlajka v tej dobe nebola prijateľná pre Kanadu.

Vizitka

Mons. František Jozef Fuga

Narodil sa 9. júna 1923 vo Vinnom (okr. Michalovce) ako druhé dieťa Emila a Heleny Figovcov.

Do školy vo Vinnom začal chodiť v roku 1929, gymnázium absolvoval v Michalovciach. Neskôr nastúpil do seminára v Bratislave, o rok neskôr prestúpil do Košíc.

Ako výborný študent bol odporúčaný do Ríma, kde študoval filozofiu a teológiu.
Pre politickú situáciu, ktorá nastala v roku 1948, sa rozhodol nevrátiť na Slovensko. Zmenil si priezvisko na Fuga, dúfajúc, že jeho príbuzní budú mať menšie problémy.

Bol vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza. Bol kaplánom v Taliansku, neskôr odišiel do Kanady, kde sa stal duchovným správcom farnosti v Hamiltone.

Pričinil sa o výstavbu kostola v Hamiltone, ktorý sa stal strediskom gréckokatolíckych Slovákov a centrom spoločenských, náboženských a kultúrnych podujatí.

Monsignor František Fuga zomrel 9. novembra 1987 v Hamiltone ako 64-ročný.

ope

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín