Okrem prameňa Cirochy videli pár zubrích stôp, ale aj najstaršiu kamennú cestnú stavbu na Slovensku.
MICHALOVCE. Početná skupina členov najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov Turista (NM KST T) sa tentoraz vybrala do Národného parku Poloniny, čo je najväčším pralesným územím v SR. A veru bolo čo obdivovať.
„Túru sme začali v niekdajšej vysídlenej rusínskej obci Ruské, o ktorej prvé písomnosti sú z obdobia okolo r. 1570. V prvej polovici 20. storočia ju obývalo do 900 ľudí a v r. 1986 zanikla násilným vysťahovaním a zdemolovaním celej dediny, ako aj ďalších šesť, kvôli vodnej nádrži Starina,“ priblížil Anton Hasák, predseda NM KST Turista.
Tento rezervoár pitnej vody pre veľkú časť východného Slovenska bol postavený v r. 1981-87, výmeru má 311 ha, hĺbku miestami do 50 m a pojme 60 000 000 m3 vody.
„Pustili sme sa po modrom, nie najlepšie vyznačkovanom turistickom chodníku, kde sme pri viacnásobnom predieraní krovinami hľadajúc turistické značky naďabili aj na jedovaté muchotrávky červené vyzerajúce ako z rozprávky a na pomník z r. 1974 venovaný 167. streleckej divízii 4. ukrajinského frontu ako vďaku za oslobodenie obce Ruské.“
Na svojej ceste turisti videli množstvo zaujímavostí a dozvedeli sa aj niečo z histórie. „Podľa vysídlencov, ktorí rozjímali neďaleko jedného z dvoch vojenských cintorínov z I. sv. vojny bola ich obec na Slovensku oslobodená ako prvá a nie obec Kalinov, ako sa pre zlú komunikáciu medzi frontami všade mylne interpretuje,“ povedal A. Hasák.
Obdivovali najstaršiu kamennú cestu
Ďalšou zaujímavosťou na túre bol asi štvorkilometrový úsek technickej kultúrnej pamiatky Porta Rusica - najstaršia kamenná cestná stavba v SR postavená v rokoch 1861 – 1865.
„Viedla z Michaloviec cez Ruské sedlo, kde sa ešte dajú vidieť kamenné cestné pätníky s označením kilometráže z východzieho miesta (cca 75 km), do poľského Baligródu a vraj až do Ľvova.“
Cestou síce zubry, ktoré tu žijú vo voľnej prírode, turisti nevideli, no pravdepodobne naďabili na zopár ich stôp a ani sa nenazdali a už sa ocitli spomínanom Ruskom sedle.
„Interesantné na tomto slovensko–poľskom turistickom hraničnom priechode je to, že počas II. svetovej vojny, keď Maďari okupovali veľkú časť Slovenska a Nemci Poľsko, bola tu medzi nimi (Maďarsko – Nemecko) oficiálna štátna hranica.“
Prešli ešte pár stoviek metrov a dostali sa do cieľa – k prameňu rieky Cirocha.
„Rieka, ktorá postupne vzniká z nenápadného pekne upraveného prameňa, napája Starinu. Pôvodne pred niekoľkými miliónmi rokov tiekla síce na východ a vlievala sa do Uhu, no teraz už západným smerom sa v Humennom vlieva do Laborca,“ ozrejmil predseda NM KST T.
„Baboletovská“ akcia, na ktorej síce ráno nenápadne spŕchlo, no cez deň sa ukázalo slniečko pri teplote okolo 16 °C, splnila svoje poslanie carpe diem nad očakávanie,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
