Históriu regiónu a lesníctva odhaľuje lesnícky náučný chodník.
REMETSKÉ HÁMRE. Národnú prírodnú rezerváciu Morské oko už nenavštevujú turisti len výlučne kvôli turistke.
Na náučnom lesníckom chodníku, ktorý postavili lesníci pred dvomi rokmi, spoznávajú históriu lesníctva, poľovníctva, ťažby dreva, ale aj to, aké rastliny a živočíchy sa vyskytujú vo Vihorlatských vrchoch.
Ochranári osadili v lokalite aj nové informačné tabule a panely. Turistov láka na Morské oko aj prehliadka grófskeho kaštielika a história Vihorlatských úzkokoľajok.
Chodník dlhý 2,5 kilometra sa nachádza v tesnej blízkosti jazera. Je na ňom deväť zaujímavých zastávok, ktoré postavili lesníci z Odštepného závodu Sobrance š. p. Lesy SR a ochranári zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat. Trasu zvládnu bez problémov mladí aj starší.
„Turisti a široká laická verejnosť sa dozvedia viac o histórii a súčasnosti lesníckej činnosti, o poľovníctve a práci v lese,“ vysvetlil Igor Nemec z Lesnej správy Remetské Hámre.
Na potulkách chodníkom natrafíte napríklad na lapač hmyzích škodcov, maketu snežnej jamy, kamenné hrádze, časť lesnej železničky a ďalšie zaujímavosti.
Kaštielik Morské oko
Mnoho turistov počas prechádzky okolo Morského oka nevynechá návštevu kaštielika. Igor Nemec vysvetlil, že stavba patrí k najkrajšie situovaným lesníckym objektom na Slovensku.
Kaštielik postavili v roku 1924 na podnet grófky Gladys Vanderbilt Széchenyi. Dôvodom výstavby bola choroba jej dcéry, ktorá sa na Morskom oku úspešne liečila.
Materiál na stavbu kaštielika dopravovali robotníci po dubových žliabkovaných koľajniciach. Kaštieľ sa v súčasnosti používa ako reprezentačná lesnícka chata, ktorá slúži aj verejnosti.
Po stopách úzkokoľajok
Vo Vihorlatských lesoch viedli pred sto rokmi lesné úzkokoľajné železnice, ktoré pomáhali zvážať drevo, vypálené uhlie, kameň a železiarske výrobky do Michaloviec a Užhorodu.
Najzaujímavejšou bola úzkokoľajka s trasou, Michalovce – Remetské Hámre – Morské oko. Mala 43 kilometrov a viedla zo železničnej stanice v Michalovciach, cez Zalužice, Lúčky, Hnojné, Jovsu až do Remetských Hámrov. Táto trať s rozchodom 760 mm bola otvorená po vzniku Československej republiky.
O histórii úzkokoľajok a lesnej železničky informujú tabule, ktoré sa nachádzajú v obci Remetské Hámre a na náučnom chodníku. Časť železnice slúžila aj na dopravu miestnej šľachty, ktorá usporadúvala výlety do Vihorlatských lesov.
Železničku uzavreli v sedemdesiatych rokov 20. storočia.
Na Sninskom kameni je rušno
Častým cieľom turistov je aj Sninský kameň (1 005 m n. m.), ktorý poskytuje nádherný panoramatický výhľad na okolie.
Skalnaté bralá sú prístupné turistom po železných schodoch. Cez víkend sme na vrchole natrafili na skupinku dvanástich turistov. Niektorí pochádzali až z Bratislavy.
„Boli sme na rodinnej návšteve v Sobranciach. Návštevu Morského oka a výstup na Sninský kameň som si nenechal ujsť. Je to nádhera. Prešli sme aj lesníckym chodníkom,“ skonštatoval Bratislavčan Branislav.
Sninský kameň je križovatkou turistických chodníkov. Zo Zemplínskych Hámrov sem vedie trasa označená zelenou značkou , zo Sniny modrou, ktorá pokračuje cez sedlo Tri table k Morskému oku a červeno-značkovaná trasa spája obec Remetské Hámre cez Sninský kameň a Nežabec s obcou Podhoroď.
Sninský kameň je významný aj vďaka rastlinstvu. Na skalnatom vrchole rastie napríklad vudsia skalná a slezník severný. Rastie tu i naša jediná domáca liana plamienok alpínsky.
Turisti sú viac informovaní
Informácie o Vihorlatských vrchoch si turisti prečítajú na novej panoramatickej tabuli umiestnenej na vrchole Sninského kameňa.
Nový je aj informačný panel, ktorý sa nachádza pri hrádzi jazera. Turistom poskytuje komplexné informácie o tunajšej národnej prírodnej rezervácii.
Zuzana Argalášová zo správy CHKO Vihorlat uviedla, že v nasledujúcom období plánujú postupne vymeniť na turistickom chodníku v blízkosti Morského oka ďalšie staršie informačné tabule za nové. V blízkosti jazera minulý rok osadili aj šesť nových lavičiek.
Igor Nemec dodal, že v krátkom čase plánujú zrekonštruovať aj mostíky, ktoré vedú ponad potoky pritekajúce do Morského oka.
Na vrchole. Výstup na Sninský kameň absolvujú cez víkendy desiatky turistov.
Úzkokoľajky. Lesníci po nich zvážali z Morského oka drevo a vypálene uhlie.
„Okolie Morského oka poodhaľuje nielen krásy prírody, ale aj históriu lesníctva,“ tvrdí Igor Nemec.
Foto k článku: Milan Potocký
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín