Zemplínčania stále žijú v prostredí zamorenom nebezpečnými PCB látkami. Kto, ako a za čo zbaví región jednej z najväčších environmentálnych záťaží, nevedno.

ZEMPLÍN/BRATISLAVA. Prešli dva roky odvtedy, čo prišiel pre PCB látky do Strážskeho minister životného prostredia. Odvtedy je okolo ich likvidácie ticho.

O likvidáciu PCB látok sa naposledy v Strážskom zaujímal exminister životného prostredia József Nagy (Most-Híd).

Skonštatoval, že Slovensko nedokázalo zrealizovať projekt likvidácie PCB látok formou nespaľovacej technológie, na ktorý dostalo medzinárodnú finančnú pomoc.

„V júni 2011 vtedajší minister Nagy požiadal Organizáciu Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO) o ukončenie projektu a o obojstranne akceptovateľné riešenie vysporiadania vzťahov. UNIDO však doteraz neodpovedalo na požiadavku,“ potvrdil hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

Doláre nebudú

V rámci projektu mal na technológiu prispieť 10 miliónmi dolárov Fond GEF (Global Environment Facility), 3 miliónmi ministerstvo životného prostredia a Košický samosprávny kraj (KSK), 6 miliónmi dolárov súkromný sektor.

Hovorcu sme sa opýtali, či Slovensko z tejto finančnej pomoci niečo čerpalo a ak áno, na čo šli peniaze. Konkrétnu odpoveď nám nedal.

Uviedol len: „Z vlastnej kapitoly malo samotné ministerstvo životného prostredia prispieť do projektu 2 miliónmi dolárov svojimi výkonmi.“

Hovorca envirorezortu dodal, že prebehli len úvodné fázy projektu. „Ďalší postup bude v zmysle požiadaviek UNIDO,“ vysvetlil.

Hovorca Stano uviedol, že podľa oficiálnych dokladov je v areáli spoločnosti Chemko Strážske skladovaných 504 ton odpadov PCB.

Pripomenul, že už pri privatizácii na seba Chemko prebralo nielen zodpovednosť za likvidáciu odpadov, ale aj za kontamináciu vodných tokov.

Na to, ako si s PCB látkami poradilo Chemko Strážske, a. s. v likvidácii, sme napriek urgenciám odpoveď nedostali. Firma sa nevyjadrila.

„Kontamináciu územia od odpadového kanála po Zemplínsku šíravu určí až podrobný geologický prieskum,“ povedal Stano.

„Ten je súčasťou aktuálneho projektu KSK. Jeho výstupom by mala byť štúdia s údajmi o rozsahu kontaminácie zeminy PCB látkami v areáli podniku Chemko Strážske a definícia spôsobu zneškodnenia kontaminovanej zeminy.“

Greenpeace: Premrhali sme finančnú pomoc

„Toto stanovisko ministerstva je príkladom, ako toho veľa napísať a nič tým nepovedať,“ reagoval Juraj Rizman, riaditeľ Greenpeace Slovensko.

Podľa neho Slovensko premrhalo unikátnu finančnú pomoc OSN na dekontamináciu územia v Zemplíne.

„Slovensko získalo medzinárodnú pomoc, financie, samo si zvolilo, ako chce územie vyčistiť najmodernejšou environmentálnou technológiou, a aj napriek tomu túto pomoc využiť nedokázalo. Slovensko ale teraz alternatívu nemá. Nenavrhuje iný spôsob akým územie od PCB látok vyčistiť a ani to, kto to zaplatí.“

Podľa Rizmana nie je najvážnejším problém likvidácia zásob PCB látok v Chemku Strážske.

„Tie sú údajne relatívne dobre uložené a dajú sa zlikvidovať jednoducho. Závažným problémom sú ale PCB látky v usadeninách odpadového kanála Chemka, ktoré sa stále dostávajú ďalej do okolia, kde žije 250 000 ľudí. Riziko predstavujú aj ďalšie možné zdroje kontaminácie. Ministerstvo nehovorí o tom, kedy sa budú robiť ďalšie prieskumy, aby sa zistilo, či v regióne nie sú ďalšie zdroje, odkiaľ sa môžu PCB látky uvoľňovať do prostredia,“ povedal.

Podľa Greenpeace je potrebné vybagrovať odpadový kanál, PCB vyniesť, vyviezť a zlikvidovať.

„ K tomu ale musí byť politická vôľa a peniaze. Tie sa budú teraz hľadať ťažko. Po stretnutiach s ľuďmi z OSN môžem povedať, že boli veľmi prekvapení z toho, že Slovensko poskytnutú finančnú pomoc vrátilo,“ povedal Rizman.

Výjazdové rokovanie vlády

Hovorcu ministerstva sme sa opýtali, či sa do Zemplína kvôli PCB látkam chystá aj nový minister Peter Žiga (Smer).

„Koncom septembra sa uskutoční výjazdové rokovanie vlády v Michalovciach. Vláda sa bude pravdepodobne zaoberať aj aktuálnym stavom a riešením problematiky PCB látok,“ avizoval.

Názor

Greenpeace: Je to hanba

Riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman hovorí o Filipínach, ktoré sa do likvidácie PCB látok pustili potom, ako Slovensku schválila OSN finančnú pomoc. „Projektom, aký mal byť rozbehnutý u nás, boli schopné svoje územie vyčistiť. To svedčí o tom, v akom stave sa nachádzame. To nie je dobrá vizitka, je to hrozná hanba,“ zdôraznil.

Na druhej strane však kvitoval výsledky deväťročných snáh o prijatie zákona o environmentálnych záťažiach. „Je to systémové riešenie, ale na druhej strane v praxi sme sa s problémom likvidácie PCB nepohli aj tak nikam.“

kor

Zistili sme

Ministerstvo: Pohli sme s legislatívou

Opýtali sme sa, aké kroky podnikol rezort za ostatné dva roky. Hovorca uviedol, že bol prijatý zákon o environmentálnych záťažiach. Podľa neho ich pôvodca musí vypracovať, plniť a financovať plán prác odstránenia záťaží. l Ďalej uviedol, že vláda schválila Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2010 až 2015 s tým, že ich finančne utiahne peniazmi z Európskej únie.

Rezort životného prostredia už vlani vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí a spustil register environmentálnych záťaží. Vláda začiatkom septembra tohto roku zaktualizovala Národný realizačný plán Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach.

kor

PCB látky

Alarmujúci je údaj zo štúdie Slovenskej zdravotníckej univerzity: „Obyvatelia z Michaloviec majú doteraz najvyššie namerané hladiny PCB v krvi na svete a zároveň aj najvyššie koncentrácie OH- PCB metabolitov.“

Podľa tejto štúdie hrozí dospelým poškodenie štítnej žľazy, diabetes mellitus, deťom poškodenie sluchu, zubnej skloviny a narušenia vývoja nervového systému.

kor

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín