Zistil, že miestni sú veľmi radi v nemocnici, kravy sú najväčším bohatstvom a všetku prácu vykonávajú ženy. Tvrdí, že problém Afriky nevyrieši nikto. On sám totiž nevie, či Afrika vôbec nejaký problém má.
MICHALOVCE. Michalovský lekár Štefan Kvak strávil pár mesiacov v Keni a Sudáne. Ešte počas štúdia sa zaujímal o tropickú medicínu.
Roky ubiehali, naberal skúsenosti, začal sa o Afriku zaujímať na internetových fórach a nakoniec sa mu podarilo vycestovať.
„Keď tam veľmi chcete ísť, vždy vám nejaká náhoda prihrá človeka, ktorý tam bol a má kontakty,“ povedal.
Na michalovského lekára čakal v Južnom Sudáne vlastný dom, identický s tými, ktoré mali domorodci.
„Tento dom má životnosť asi tri roky a stavia sa veľmi jednoducho. Do zeme sa do kruhu napichajú asi 1,5 metra dlhé palice, omastia sa blatom, ktoré zaschne a na to už dajú len slamenú strechu.“
Juhosudánci sú v nemocnici radi
Pacienti prichádzali do nemocnice s rôznymi chorobami a zraneniami. Najčastejšia bola malária, hnisavé zápaly, poštípania hadmi. Veľkú skupinu hospitalizovaných tvorili detskí pacienti a nezriedkavé boli aj tragické príbehy.
„Bolo tam veľa podvyživených detí. V jednom prípade, kde dievčatko nakoniec zomrelo, sme zistili, že my sme ju dosť dobre živili. Len priberal otec a nie dieťa,“ opísal hrôzy africkej reality.
V Európanoch nevyvoláva nemocnica veľmi príjemné pocity. V Južnom Sudáne je to inak. „Miestni obyvatelia sú radi v nemocnici, pretože tam dostanú najesť. S nimi sa mnohokrát dostaví aj početná rodina.“
Pridáva aj bizarný prípad. „Stalo sa mi, že tam bola jedna pacientka tri mesiace a čakala na chirurga, ktorý by ju operoval. Tak sme ju pooperovali, mala sa dobre a mohla ísť domov. A asi o mesiac som ju zbadal ešte v nemocnici. Je ťažké odkontrolovať či naozaj pacienti odišli.“
U Juhosudáncov hundranie v čakárni neprichádza do úvahy. „V Južnom Sudáne vedia ľudia v čakárni veľmi krásne čakať. Ráno si čupnú a niektorí tam budú čupieť aj tri dni. Sú zvyknutí čakať a oni sa hlavne nikam neponáhľajú,“ povedal lekár.
Kravy sú najväčším majetkom
Táto časť sveta sa Európanovi môže zdať zvláštna. „Veľmi ťažko sa to opisuje. Južný Sudán je jedna obrovská rovina. Nie je tam žiadny kopec, žiadna depresia terénu.“
Ak si miestni ľudia kúpia bicykel, ako prvé z neho odmontujú brzdy. „Jednak tie brzdy v období dažďa veľmi rýchlo naberú blato a na druhej strane vždy ubrzdíte aj nohami, lebo tam nikdy nejdete z kopca,“ vysvetlil.
Domorodci chodia všade pešo. Vzdialenosť počítajú na dni chôdze. „Neexistuje tam žiadna doprava, akurát v blízkosti letiska má zopár bohatších ľudí bicykel. Čiže, kto býva jeden deň cesty pešo, býva úplne blízko.“
Juhosudánci z oblasti, kde Štefan Kvak pôsobil, patria ku kmeňu Dinka, sú veľmi štíhli a vysokí.
Na prvý pohľad nespoznáte chudobného či bohatého človeka. Všetci sú tam rovnako otrhaní, žijú v rovnakých domoch, nikto nemá väčšiu vilu, väčší trávnik. „Líši sa to tým, že niekto má dvesto kráv, iný päť kráv.“
Kravy sú fenoménom Južného Sudánu. Táto krajina má kravy ako jediná na svete aj na bankovkách. „V Južnom Sudáne sa všetko točí okolo dvoch vecí – okolo kráv a okolo žien. Totiž ženy si kupujete za kravy a takisto, keď máte dcéru, tú tiež predáte za kravy. Jediný majetok, ktorý niečo znamená, sú kravy.“
Paradoxné na tom je, že oni kravy nejedia, ani ich nedoja. „Oni ich jednoducho majú,“ zdôraznil.
Ženy túžia po tom, aby si muž kúpil ďalšiu ženu
V Južnom Sudáne už zaviedli povinnú školskú dochádzku. Deti sa do školy veľmi tešia. „Učia ich učitelia z iných afrických krajín. Učia sa v angličtine, majú učebnice v angličtine aj učitelia s nimi rozprávajú anglicky.“
„Múdrych“ ľudí od ostatných rozoznáte veľmi ľahko. „Je tam jeden zvyk, ktorý doteraz pretrváva. Ak muž alebo žena zistia, že dosiahli určitú úroveň „múdrosti“, tak si kameňom vyrazí štyri predné zuby.“
Predné zuby okrem iného držia človeku jazyk v ústach. „Čiže múdrych tam spoznáte tak, že chodia s polovyplazeným jazykom,“ uviedol ďalšiu bizarnosť.
Prácu od mletia múky až po nosenie ťažkých nákladov tu majú na starosti ženy. „Muži nepracujú, postávajú v skupinkách alebo sedia pod stromami a radia sa,“ opísal.
V krajine je povolené mnohoženstvo, čiže muž môže mať toľko žien, koľko si dokáže kúpiť. A ženy paradoxne túžia po tom, aby ich mal viac.
„Každá žena túži po tom, aby si jej muž kúpil ďalšiu ženu, lebo potom nemusí robiť všetku robotu sama. V kolektíve si pomôžu,“ dodal.
Pracovné nástroje tam nekúpite
Podľa slov Štefana Kvaka problém Afriky nevyrieši zrejme nikto. „Keď som nad tým rozmýšľal, nie som si celkom istý, či Afrika nejaký problém má. Oni jednoducho takto žijú, oni sa nikam neponáhľajú, tam ide všetko veľmi pomaly.“
Dokonalým príkladom je aj skúsenosť Alberta Schweitzera (teológ, filozof, lekár) z roku 1913, kedy prišiel do Afriky prvýkrát a chcel tam postaviť nemocnicu. Vznikol však problém, pretože netušil, že na trhu žiadne náradie nekúpi.
Takúto skúsenosť má aj michalovský lekár po takmer 100 rokoch. „Na trhu nenájdete sekeru, čakan, ihlu ani nitku. Zato pivo, alkohol, oblečenie z Číny a antibiotiká ukradnuté z nemocnice tam kúpite,“ uzavrel.
Vizitka
Štefan Kvak
MUDr. Štefan Kvak má 40 rokov.
Promoval v roku 1996 na Jesseniovej Lekárskej fakulte v Martine.
Od roku 1996 pracuje ako chirurg na chirurgickom oddelení v Michalovciach.
V roku 2008 pôsobil ako chirurg v Južnom Sudáne a v Keni.
Venuje sa maratónskemu behu, je Ženatý a má dve deti.
ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
