Šokujúce na celej tragédii je, že mladík zmizol pod hladinou počas nočného kúpania, ale jeho kamaráti zavolali záchranárov až na druhý deň ráno.
ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA. Dvadsaťpäťročný Martin sa utopil v rekreačnom stredisku Kaluža v piatok večer. Spolu s kamarátmi stanoval neďaleko bazénov.
Naposledy ho kamaráti videli v piatok v noci ako si išiel zaplávať. Celú noc im však nechýbal a záchranárov zavolali až ráno v sobotu. Pátracia akcia preto odštartovala až na druhý deň v sobotu o desiatej dopoludnia.
Miesto, kde videli mladíka naposledy na hladine, prehľadali v sobotu michalovskí hasiči. Pomocou sonara prehľadávali aj dno nádrže, ale bezvýsledne.
O niekoľko hodín neskôr sa do hľadania zapojili aj policajní potápači, ale mladíka sa im tiež nepodarilo nájsť. V pátraní preto pokračovali aj na druhý deň v nedeľu.
Polícia vypočula partiu kamarátov, ktorá stanovala s Martinom. Štyria chlapci a dve dievčatá v sobotu bezradne posedávali na deke a prizerali sa celej pátracej akcii.
Čo sa v osudnú noc odohralo a prečo zavolali záchranárov až na druhý deň ráno, nechceli komentovať.
Druhá obeť Šíravy
Vo vodnej nádrži zahynul v priebehu troch dní už druhý muž. Vo štvrtok večer minulý týždeň sa utopil v rekreačnom stredisku Prímestská oblasť - Biela hora 80-ročný dôchodca z Michaloviec. Muž sa chcel po horúcom dni pravdepodobne osviežiť a jeho organizmu to nevydržal.
Vedúci plavčík Vodnej záchrannej služby SČK Michalovce Pavol Skyba hovorí o najčastejších chybách rekreantov, ktoré sa môžu skončiť tragicky.
„Najčastejšou príčinou utopenia a vzniku vážnych situácií je preceňovanie vlastných fyzických schopností. Rekreanti nedodržujú plavecké zóny a plávajú ďaleko od brehu,“ povedal.
Druhou najčastejšou príčinou je alkohol. „Dovolenkár oddychuje a dá si pivko. Pri týchto vysokých teplotách je telo prehriate a pri strete s o niekoľko stupňov chladnejšou vodou často dochádza ku kardiovaskulárnym príhodám, ktoré majú rýchly spád. V takýchto prípadoch sme často bezmocní,“ vysvetlil.
Problémom je aj nerešpektovanie pokynov záchrannej služby. „Pribúdajú nám arogantní ľudia, ktorí nepociťujú potrebu sa podriaďovať. Pritom všetky rady sú na ich ochranu.“
Najväčšia tragédia
Pavol Skyba pracuje ako plavčík na Zemplínskej šírave od roku 1988. Živo si spomína aj na najväčšiu tragédiu na Šírave v roku 1992.
„Počas silného vetra sa vtedy utopilo deväť ľudí. Podieľal som sa na priamej záchrane rekreantov. Boli na vode na vodných bicykloch, prudký vietor ich unášal na druhú stranu. Nerešpektovali pokyny záchrannej služby pri nastupovaní do záchranárskeho člna, ktorý sa s nimi potopil. Zhodou okolností boli všetci neplavci.“
Krzystof Felski, rekreant z Poľska, priznal, že dve–tri pivá si pri vode ani on neodpustí. „Pivo si určite dám. Chodím potom aj plávať, ale určite sa nepreceňujem. Viem, aké sú moje možnosti a život si vážim, tak to nepreháňam,“ povedal.
Jana Kováčová navštevuje Šíravu s celou rodinou. Povedala, že pozor dáva hlavne na svoje deti, ale ani ona sama neriskuje. „Alkohol a plávanie podľa mňa nejdú dohromady. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať.“
Fakty
Pátranie nie je jednoduché
Zemplínska šírava sa rozprestiera na ploche 33 kilometrov štvorcových, má dĺžku 11 kilometrov a šírku 3,5 kilometra. Priemerná hĺbka je 9,5 metra, maximálna 14 metrov.
Operačný dôstojník michalovských hasičov Marián Hric hovorí, že hľadanie vo vodách Šíravy nie je jednoduché. „Používame sonar z motorového člna a tzv. 'hľadačku ', čo sú háčiky, ktoré ponoríme do určitej hĺbky a prechádzame dnom. Týmto si vieme pomôcť a hľadáme,“ vysvetlil.
„Spodné prúdy môžu telo posunúť o 100, 200, 300 metrov a aj ďalej. Je ťažké prehľadávať také množstvo štvorcových metrov. To nie je bazén s rovným dnom, kde vieme, aká je hĺbka,“ dodal.
ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
