Včelár Michal Josai je v styku s včelami už od detstva. Podľa neho by bez nich ľudstvo vyhynulo. Momentálne má 23 rodín, kde je dohromady viac ako milión včiel. Vraví, že včelárstvo musí byť koníček, inak by to človek nerobil. Pozná však aj prípad Slováka, ktorému včely vyniesli milióny.
MICHALOVCE. História včelárstva v rodine Michala Josaia siaha až do medzivojnového obdobia.
„Pradedko odišiel za prácou do Ameriky. Robil tam kdesi na farme. Keď sa vrátil, mal niečo zarobené, založil spolok a popri práci v záhrade aj on víkendovo včeláril,“ začal rozprávanie.
V tom čase mal asi desať slamených úľov. Neskôr sa včelám venoval jeho syn, ktorý však mal nehodu a zomrel. „Tak sa k tomu dostal môj otec, keď mal 15 rokov. Zostal na to sám, aj keď nemal vtedy veľa času. Pomáhala mu jeho teta, ktorá včeláreniu priučila aj mňa.“
Bolo mu ľúto zanechať zabehnuté včelstvo. Vážnejšie sa tomu začal venovať, keď mal 26 rokov. „Posledných 15 rokov sa tomu venujem už naplno.“
Pán Michal však na včely neostal sám. „Otec má 80 rokov, ale stále pri vytáčaní pomáha. Pomáha aj mama, manželka i synovia. Pri vytáčaní medu sa stretáva celá rodina.“
Dnes má v záhrade v Záhore a Pinkovciach 23 včelích rodín.
„V jednej veľmi silnej rodine ich môže byť aj päť kíl. Na jedno kilo pripadá zhruba 10-tisíc včiel. Sú to obrovské čísla a keď nie je akurát znáška, tak je to dosť veľký problém. Susedia niekedy šomrú, lebo žihadlo sa ujde aj im.“
Napriek všetkému je tento koníček zaujímavý a potrebný. „Život včiel musíme zachovať, aby sme tu mohli aj my existovať.“
Je rád, keď nie je v strate
Podľa Michala Josaia nie je včelárstvo v súčasnosti jednoduché. „Dnes med obchodníci odkúpia, ale za smiešnu cenu. Na jar sa ceny pohybovali okolo dvoch eur za kilo a v supermarketoch pritom predávajú čínsky aj za 5 eur, a ani to nie je med,“ vysvetlil.
Sám už posledné tri roky med predáva len priamo svojim stálym odberateľom a časť spotrebujú sami. „Keby to nebol môj koníček, tak to nerobím. Človek je rád, že sa dostane na nulu a nie je v strate,“ vysvetlil.
„Vlani bol veľmi dobrý rok, bolo veľa medu.“ Aj aktuálny rok sa ukazoval dobre. „Na jar to bolo dobré, ale keď začala kvitnúť repka, tak začali aj dažde. Teraz sme sa tešili na agáty, lenže začalo opäť pršať. Je to škoda,“ zhodnotil.
Na to, aký med je najlepší, sú rôzne názory. Všetky druhy sú však kvalitné. Majú v sebe látky, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé druhy.
„V horách, kde sú ihličnany, môžeme získať medovicový med, ktorý je vysoko hodnotený. O repkovom mede som sa dočítal, že je veľmi dobrý na prostatu.“ Hodnotný je vraj aj agátový med.
Pri mede nie je zaujímavý len druh, ale aj jeho konzistencia. Ľudia by chceli mať vždy roztopený med. Do povedomia sa však dostáva aj tzv. pastovaný.
„Keď začne med kryštalizovať, ja ho špeciálnym vrtákom pomaly rozmiešavam a med skryštalizuje na jemné kryštáliky. Tento med je pre ľudí zaujímavý. Má to konzistenciu pasty, ľahko sa natrie na chlieb.“
Pri kupovaní medu buďte obozretní
Ak chcete mať istotu, že med je kvalitný a hlavne pravý, najlepšie je kúpiť si ho priamo od včelára. Keď ho kupujete na pultoch predajní, mali by ste si zistiť, či naozaj ide o pravý med, nielen jeho náhradu.
„Spoznať pravý med v obchode sa dá. Jedným zo znakov je kryštalizácia. Med v závislosti od druhu kryštalizuje zhruba po jednom mesiaci. Ak si kúpim med, ktorý stál dlho na regáli a je vždy tekutý, tak to už nie je v poriadku.“
Ďalším spôsobom je podľa neho otočenie fľaše medu hore dnom. „Mala by sa vytvoriť bublina, ktorá postupne stúpa. Med by sa nemal len tak zliať po stenách fľaše.“
Včely splnili Slovákovi americký sen
Aj keď je včelárstvo hlavne koníček, z ktorého sa v našich podmienkach dá zrejme ťažko zbohatnúť, Michal Josai pozná príbeh jedného Slováka, ktorý si včelami splnil americký sen. Samozrejme, v Amerike.
„Kolega mi hovoril zaujímavý príbeh o Slovákovi, ktorý bol v Spojených štátoch a nemal robotu. Začal tam chovať včely a s bratom vyrábal úle. Po čase vozili veľkofarmárom v kontajneri svoje včely na opeľovanie. A stali sa z nich milionári.“ Dodal však, že na Slovensku si to nevie predstaviť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
