PTRUKŠA. Jedinečnosťou obce Ptrukša v okrese Michalovce je Hojdací most nad riekou Latorica, tvoriacou juhozápadnú hranicu obce, ktorý spája Použie s Medzibodrožím a dáva možnosť turistom i bicyklistom na skrátenie trasy medzi susednými obcami.
"Postavili ho naši predkovia v 50. rokoch minulého storočia, aby si skrátili cestu do práce v Čiernej and Tisou. Keďže tu nie je žiadny iný most, pôvodná trasa je o 45 kilometrov dlhšia," povedal starosta obce Alexander Takács.
Most je dlhý o niečo viac ako 50 metrov a visí na špeciálnych oceľových lanách. Pri pohybe osôb sa rozkýva a pripomína visuté mosty známe skôr z filmových westernov.
"Pri údržbe mosta, výmene drevených podvalov či ošetrovaní oceľových lán nám výrazne pomáhajú Železnice SR, ktoré poskytnú materiál," doplnil Takács.
Snom starostu je vybudovať cyklotrasu, ktorá by umožnila turistom v priebehu jedného dňa navštíviť tri krajiny Maďarsko, Ukrajinu a Slovensko, prípadne si urobiť príjemnú vychádzku po zákutiach mŕtvych ramien rieky Latorica.
"Problémom nie sú ani tak financie, ako vlastnícke vzťahy. Potrebovali by sme vykúpiť pozemky, aby sme trasu mohli upraviť, ale je tu príliš veľa vlastníkov a skoro je to nemožné. Verím však, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí aj toto," povzdychol si Takács.
Sieť mŕtvych ramien ponúka vynikajúce podmienky na turistiku, bicyklovanie, vodné športy, rybárstvo a v neposlednom rade aj na rodinné výlety.
Rybník priamo v centre obceŽivot v Ptrukši aj príjmy do obecnej kasy by mohol oživiť zvýšený záujem o turistiku a miestnu kultúru.
"Po roku 2000 sme sa pustili cestou dynamického rozvoja. Dôkazom toho sú aj úspešné projekty, ktoré sa nám v krátkom čase podarilo urobiť," povedal starosta Takács.
Obci sa podarilo vytvoriť priamo v centre zaujímavú zónu oddychu. Na mieste, kde sa kedysi nachádzala mokraď a zvyšky komunálneho odpadu, je dnes rybník.
"Priestor sme museli najskôr vyčistiť a upraviť, v ďalšej etape sme od riečky Sirén prekopali kanál a vybudovali stavidlo, takže dokážeme aj regulovať výšku hladiny," dodal Takács.
Na rybníku sa dnes dá člnkovať, využívajú tam vodné bicykle a je tiež rajom rybárov z celého blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
"Miestni rybári tu môžu loviť za symbolický poplatok, cezpoľní ho majú o niečo vyšší a deti, samozrejme, neplatia nič. Som rád, že taká možnosť existuje a že mládež môže zmysluplne tráviť voľný čas," doplnil starosta.
Celý projekt obnovy rybníka, ktorý zaberá plochu asi 2,5 hektára, sa podarilo obci dokončiť vďaka eurofondom. Vybudovali tiež móla pre pristávanie člnov a na malý ostrovček uprostred rybníka umiestnili ohnisko.
"Celý priestor je aj osvetlený a v zime je príležitosť na športovanie na ľade. Veď v celom okolí nenájdete ľadovú plochu. Umelú ani prírodnú," objasnil Takács.
V susedstve tejto miestnej atrakcie sa nachádza novovybudovaný prírodný amfiteáter (na snímke TASR), na ktorý obec tiež využila vhodné výzvy pre čerpanie prostriedkov z Európskej únie.
"Aj amfiteáter je pre rozvoj obce mimoriadne dôležitý. Skôr sa nám podarí získať vystúpenia umelcov, za ktorými sme doposiaľ museli ďaleko cestovať a aj letné folklórne festivaly, ktoré pravidelne organizujeme, si už získali popularitu," poznamenal Takács.
Dodal, že sa na nich stretávajú folklórne skupiny predstavujúce ľudové umenie z Maďarska, Ukrajiny, Slovenska, či prezentujúce rómsku a rusínsku kultúru.
"Ešte by sme chceli dokončiť projekt verejného osvetlenia a výstavby chodníkov, aby sme ešte viac skultúrnili život v obci," doplnil starosta.
Rybačka priamo v centre obce.
Majú najmenšiu slovenskú škôlkuAj keď počet obyvateľov v Ptrukši pomaly klesá, starosta nechce dopustiť, aby sa tam zrušila materská škola.
"Kedysi tu navštevovalo škôlku asi 25 detí, v každej rodine ich bolo zo tri - štyri. Dnes, ak majú mladí rodičia jedno dieťa, už to pomaly považujeme za úspech," povedal Takács.
Zdôraznil, že povinnú školskú dochádzku absolvujú ptrukšianske deti v susedných Veľkých Slemenciach a bolo by nepraktické, ak by sa tam mala presťahovať aj materská škola. "Niečo predsa tým rodičom, ktorí pracujú, ponúknuť musíme," dodal starosta.
"Kedysi v materskej škole pracovali tri pedagogické pracovníčky a tri pracovníčky, ktoré sa starali o chod zariadenia. Dnes som tu riaditeľka, triedna učiteľka aj učiteľka v jednom," pousmiala sa Beáta Matejová.
Ako dodala, musí v sebe nájsť dostatok vnútornej sily, aby túto prácu zvládla. "Deti sú však veľmi zlaté a všetko, čo do nich vkladám, mi vrátia," doplnila.
Ďalšia pracovníčka materskej školy o sebe hovorí, že je kuchárkou, upratovačkou a kuričkou.
"Máme tu síce len päť detí, niektoré z nich pôjdu do školy, ale ďalšie zase prídu. Nasledujúcich niekoľko rokov sa ich počet príliš meniť nebude, ale kým nás bude obec podporovať, dovtedy sa o naše deti postaráme," sľúbila riaditeľka MŠ s vyučovacím jazykom maďarským.
Podľa starostu je takáto materská škola slovenským unikátom. "Sú na Slovensku škôlky, kde majú približne toľko detí, ale tie nefungujú ako samostatné. Vždy sú súčasťou základných škôl. Samostatnú materskú školu s piatimi deťmi však máme len my," potvrdil Takács.
Osadenstvo najmenšej škôlky na Slovensku. Foto k článku: TASR/Milan Kapusta
Symbolom obce je dravá rybaMalá obec Ptrukša, nachádzajúca sa v blízkosti ukrajinskej hranice a Chránenej krajinnej oblasti Latorica, je podľa slov jej starostu Alexandra Takácsa takmer mimo záujmu turistov či úradov.
"Sem nikto nezablúdi ani náhodou, pretože ležíme mimo hlavných cestných ťahov a v obci sa aj končí komunikácia. Sem príde len ten, kto tu býva alebo niečo potrebuje," povedal Takács.
Už pri príchode starosta návštevníkov upozorňuje, aby si na mobilných telefónoch nastavili manuálne vyhľadávanie siete operátora.
"Ak si necháte automatiku, pokojne sa vám môže stať, že sa dostanete do siete ukrajinského operátora a hovory sa riadne predražia," poznamenal s úsmevom.
Obec má v súčasnosti len 494 obyvateľov a je taká neznáma, že o jej existencii tuší dokonca len málo obyvateľov okresného mesta Michalovce.
"Máme tu však bohatý kultúrny život, organizujeme preteky v rybolove, folklórne slávnosti a máme vlastný súbor," s hrdosťou dodal Takács.
Väčšina obyvateľstva, až 97 percent, je maďarskej národnosti, tri percentá tvoria Slováci a ako starosta s úsmevom podotkol, žije tu aj jedna Nemka, jeden Čech a jeden Litovčan.
Starosta má s obcou veľké plány, chcel by rozvinúť najmä turizmus: "Potom, čo sa v okolí prestal ťažiť zemný plyn, nám ohromne narástla nezamestnanosť a tí, ktorí sú zamestnaní, pracujú na vysunutých pracoviskách prekladiska v Čiernej nad Tisou. V roku 2000 tu obyvatelia odvolali predchádzajúceho starostu a ja som zobral funkciu na tri mesiace do volieb s tým, že potom sa vrátim k svojmu pôvodnému povolaniu. Za tie tri mesiace sa mi podarilo urobiť poriadok s dlhmi obce a presvedčili ma, aby som kandidoval. Odvtedy som nemal protikandidáta, a tak starostujem už dvanásty rok," prezradil Takács.
V erbe obce sa nachádza rybársky symbol šťuka. "Pôvodne predchádzajúce vedenie obce nechalo vyrobiť erb so pstruhom, ale tu v okolí nikdy pstruhy neboli, tak sme si v referende odhlasovali, že naším symbolom bude práve tento dravec," povedal Takács.
Celkový pohľad na obec. Foto: TASR/archív obce
tasr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
