Aký by mal byť veliaci poddôstojník? Podľa štábneho nadrotmajstra Marka Stretavského, veliaceho poddôstojníka slovenského kontingentu v operácii ISAF v Afganistane, by mal byť trochu otcovský a trochu vodcovský. Musí svojich podriadených vedieť vypočuť a riešiť s nimi problémy. No zároveň musí byť vodca, dbať na plnenie úloh, disciplínu, ustrojenosť – na všetko, čo súvisí s povolaním vojenského profesionála.
BRATISLAVA/MICHALOVCE. Marek Stretavský, pre ktorého sú jeho rodné Michalovce aj domovskou posádkou, je v armáde už 23. rok. „Spolu s bratrancami je nás vo vojenskej uniforme sedem,“ s úsmevom sumarizuje.
Pri našom stretnutí v Kandaháre nám povedal, že za vojaka chcel ísť už na základnej škole. „Rešpektoval som však mamku. Povedala, že ak ma to neprejde, tak až po maturite.“
Neprešlo! „Od malička som rád počúval rozprávania frontových vyslúžilcov. Vojenská história je mojím veľkým koníčkom dodnes.“
Po ukončení elektrotechniky v Humennom od roku 1989 slúžil v Liptovskom Mikuláši, v Hraniciach na Morave aj v Mikulove. Neskôr sa vrátil domov na východné Slovensko.
Bol pri budovaní poddôstojníckeho zboru. Vie, že to bolo zložité. A jednoduché to nie je dodnes.
„Veliaci poddôstojník je akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Je na jeho profesionalite, charaktere a psychologických danostiach, či v očiach nadriadených aj podriadených zostane dôstojným partnerom – alebo bude tým iným...“ vracia sa ešte ku svojej funkcii, ktorú zastáva nielen v Afganistane, ale aj doma v 22. mechanizovanom prápore Michalovce.
Pritom skúseností z misií má viac. V Kosove bol prvý raz veliaci poddôstojník roty a druhý raz veliaci poddôstojník národného podporného prvku.
Výbuchy rakiet verzus stovky vtipov
„Práca v ISAF ma predovšetkým posúva ďalej v mojej vojenskej kariére. Oproti Kosovu je tu väčšia miera rizika, plnenie rôznorodejších úloh, silnejší tlak na psychiku a potreba oveľa intenzívnejšie držať kolektív pokope,“ hovorí.
Nie je to vždy jednoduché. No o dobré ovzdušie medzi vojakmi sa stará aj on osobne a to nielen ako veliaci poddôstojník, ale aj ako dobrý spoločník. Pomaly každý deň po večeri aj večernej hygiene sa totiž v kandahárskom slovenskom tábore I. stretáva pod prístreškom partia vojakov.
Niektorí si po náročnom dni zapália poslednú dennú cigaretu. Iní prídu len tak na večerný kus reči. Čo je však isté - vzápätí počuť smiech. To Marek Stretavský rozpráva vtipy. Občas mu niekto zakontruje, ale prvé husle drží on.
A čo, keď zahučí siréna, ktorá signalizuje raketový útok a vzápätí počuť výbuchy? Hitparáda Stretavského vtipov pokračuje aj v kryte. Hlava hore a sebadôvera aj v situáciách ohrozenia – to je mimoriadne dôležité.
„Ľudí treba vedieť aj preštartovať a naladiť na veselšie tóny, ako je táborová siréna,“ mieni.
No ráno je štábny nadrotmajster Stretavský zase tým striktným a náročným veliacim poddôstojníkom. Ako inak...
Pri našom rozhovore si spomenul aj na manželku, s ktorou vychovávajú dve dcérky. „Nedávno sme oslavovali 20. výročie svadby. Manželka však namietala, že v skutočnosti je so mnou len 10 rokov. Zvyšnú časť manželstva som vraj prežil na cvičeniach a misiách so svojou druhou partnerkou. S armádou. Ako obyčajne - má pravdu,“ zasmial sa muž, ktorý už začiatok leta strávi doma s rodinou.
Slováci v ISAF
Slovenskí vojaci v operácii ISAF v Afganistane strážia vojenské základne, cvičia afganských vojakov a policajtov, likvidujú nastraženú muníciu a pracujú v Provinčných rekonštrukčných tímoch. Tak, aby pomohli domácim obyvateľom a zároveň podporili afganskú vládu, ktorá postupne prevezme kontrolu nad celou krajinou. l Aj májový summit NATO v Chicagu potvrdil, že do konca roku 2014 sa má operácia ISAF ukončiť. Ako uviedol minister obrany SR Martin Glváč, dovtedy je ISAF pre slovenské ozbrojené sily prioritou číslo 1.
V Afganistane je v súčasnosti približne 350 slovenských vojakov, vrátane štyroch žien.
pv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
