Stará sa o revír a na žiadnu zver dosiaľ nevypálil ani jeden náboj.
PETROVCE NAD LABORCOM. Otec brával Erika ešte ako malého chlapca na posed, kde musel byť veľmi ticho, aby zvieratá nevyplašil.
Prvý raz spolu poľovali na diviaky. Dokonca sa im jedného podarilo z diaľky zastreliť. Len čo sa ďalekohľadom uistili, že je naozaj mŕtvy, šli po korisť. Diviak však medzitým stihol ujsť do kukuričného poľa.
Prvú povolenku na lov dostane poľovník až po určitom čase. Najprv sa musí starať a zveľaďovať svoj revír. V zime nosí do lesa krmivo, dopĺňa soľ pre jelene a opravuje posedy.
„Poľovník sa najprv stará, zabezpečuje a zveľaďuje. Až nakoniec strieľa. Než som sa stal poľovníkom, absolvoval som sto hodín teoretických príprav,“ hovorí Erik Talnagy.
„Musel som zvládnuť starostlivosť o zver a vymenovať niektoré časté choroby. Poľovnícka osveta nešla bokom. Pri spoločných stretnutiach musím vedieť, kedy si mám dať dole klobúk, či komu podať ruku. Ak sa na niečo pripíja, poľovník drží štamperlík v ľavej ruke. Nehovoríme na zdravie, ale lovu zdar. Chutia nám najmä bylinné likéry. Sú to naše tradície.“ Na lov sa najčastejšie využíva guľovnica a brokovnica.
Ži a nechaj žiť
V tichu prírody nachádza Erik Talnagy pokoj. Odchádza od bežných problémov, aby relaxoval. Miluje prechádzky po lesoch a lúkach.
Na posed sa poľovník vyberá väčšinou pri západe alebo východe slnka, keď sa divá zver neskrýva v húštinách. Počas splnu sa najlepšie poľuje na diviaky. Sú dobre viditeľnou a ľahkou korisťou.
Poľovníci lovia iba zver, ktorá už nie je chovná. Daniela či jeleňa prezrádza parožie. Diviaka kly a štetiny. Choré kusy sa musia odstreliť veľmi rýchlo, aby sa choroba neprenášala.
Najškodnejším predátorom v revíri okolo Laborca je líška, ktorá si trúfne i na malého diviaka. Odstrel je na ňu povolený celoročne. Líška je veľmi často besná. Poľovníci sa snažia zabrániť jej premnoženiu.
Ak by nemala dosť potravy v prírode, pustila by sa aj do dediny, kde sa neostýcha zožrať všetky sliepky v kuríne.
„Mám veľmi rád zvieratá. Doma máme dva psy,“ hovorí Erik. „Na svete je veľa ľudí, ktorí zvieratám ubližujú a neotáľajú sa o svoje zážitky podeliť s priateľmi na internete. Mali by sme sa riadiť heslom ži a nechaj žiť.“
Bez pušky a noža ani na krok
Typický poľovník má obuté vysoké gumené čižmy, nosí tmavozelené nohavice, vestu a klobúk. Ako hovorí Erik, cez rameno má prehodenú pušku a vo vrecku mu nechýba otvárací nôž.
Neodmysliteľnou súčasťou poľovníka je poľovnícky pes. Stavač má za úlohu nájsť zver a upozorniť na ňu. Durič durí zvieratá priamo oproti poľovníkovej brokovnici.
Ak za sebou postrelená zver necháva krvavé stopy, farbí zem. Farbiar sa snaží zasiahnuté zviera vystopovať.
Poľovačka môže byť aj vtipná. „Na poľovačke sa vždy prihodí nejaká vtipná príhoda. V zime sme poľovali na kačky,“ spomína Erik.
„Bratovi sa podarilo zostreliť káčera. Náš pes sa však neodvážil skočiť za ním do vody. Dvakrát sme ho do rieky vhodili, ale zakaždým vyšiel von, až káčera odniesol prúd. Náš pes je stále lenivejší.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
