Michalovčania na záhradkárčenie ešte nezanevreli. Radi si vypestujú paradajky, papriku, cibuľu i jahody. Trápia ich však zlodeji, ktorých láka úroda, ale aj kovové predmety. Záhradkári sú zo situácie nešťastní.
MICHALOVCE. V okrese Michalovce začali so záhradkárčením v osemdesiatych rokoch. Vtedy evidoval okresný výbor Slovenského zväzu záhradkárov (OV SZZ) až 5-tisíc záhradkárov.
V súčasnosti je ich počet nižší, vyše 1 800 členov. V intraviláne mesta Michalovce je momentálne jedenásť základných organizácií.
„Najstaršou je ZO Laborec založená v roku 1960. Ďalšie vznikali v osemdesiatych rokoch,“ priblížil Jozef Bajus, tajomník OV SZZ.
Ján: V bytovke sa nudí
Napriek klesajúcemu trendu majú Michalovčania ešte stále záhradkárčenie radi. „Sadím na záhradke už piaty rok. Pochádzam z dediny, bývam v bytovke, nudím sa tam, tak robím na záhradke. Mňa to baví, je to pre mňa relax,“ povedal Ján Bodnár. Tento rok bude zbierať cesnak, cibuľu, zemiaky, paradajky i jahody.
Ján ma pozitívny vzťah k pôde a záhradkárči rád. No nie vždy sa to vypláca, trápia ho zlodeji. „Osadníci sem-tam prídu cez diery v plote. Keď si niečo strhnú, tak mi to nevadí. Len nech mi rastlinky nepolámu.“
Jedným dychom dodal, že nemôže všetku vinu hádzať na obyvateľov z rómskej osady.
„Mal som tu mladé stromčeky marhule a našiel som po nich len diery, pekne obkopané. Osadníci to určite neboli, oni ich nepotrebujú.“
So susedmi sú dobrá partia
Michal Furčák má záhradku na Továrenskej ulici už zhruba 15 rokov. „Som z dediny, bol som zvyknutý na robotu v záhrade, tak aj preto sa tomu teraz venujem.“
Podľa jeho slov, vlastná zelenina chutí lepšie. A nie je to len záhradkárčenie, čo ho ťahá na záhradku. „My sme tu dobrá partia. So susedmi v lete posedíme, robíme guľáš, vatru.“
Pána Michala takisto trápia zlodeji a preto je skalopevne presvedčený, že budúci rok už sadiť nebude. „Už len tento rok a končím. Rozhodol som sa, že už sadiť nebudem. Vysejem si trávu, kvety a budem oddychovať,“ povedal.
A dôvod? „Chodí tu veľa našich spoluobčanov a kradnú úrodu. Prídu, rozpletú drôt a kradnú. Keby prišli ku mne, tak im aj dám, ale oni nielen kradnú, ale aj všetko zničia,“ posťažoval sa.
Záhradky postupne zanikajú
Vývoj je k záhradkárom nemilosrdný. „Našu členskú základňu na 80 % tvoria dôchodcovia. Snažíme sa pritiahnuť mladých k tejto záľube.“
Ako dodal, tí sa neradi hrabú v zemi. „Záhradkárske osady sa menia v oddychové zóny. Mladí vysejú trávu, postavia kozub a záhradkárčenie robia starší, resp. tí, ktorí majú vzťah k pôde.“
To však nie je jediný problém, ktorý záhradkárov trápi. „V minulom roku bola schválená novelizácia zákona o majetkovom vysporiadaní pôdy s tým, že neplatí paragraf o maximálnych cenách, ale berú sa do úvahy trhové ceny. Sú to nehorázne čiastky.“
Ak by došlo práve k tomuto majetkovo-právnemu vysporiadaniu, tak podľa jeho slov by málokto zo záhradkárov na to pristúpil.
K Bajusovmu názoru sa pripája aj Pavol Tocik, predseda revíznej komisie OV SZZ. „Je tendencia potláčať záhradkárske hnutia a osady. Ten postupný zánik je tu citeľný.“
Podľa neho je na pôde vidno kus práce a preto by sa to malo zohľadňovať. „Pôda, ktorá sa dávala záhradkárom, bola vždy zdevastovaná. Práve oni dosiahli navozením, hnojením, čistením vhodnú pôdu na pestovanie. Niektorí si urobili aj studne. Je tam obrovské množstvo práce, ktorá nebude docenená,“ uviedol Tocik.
Proti zlodejom sú bezradní
Mimo majetkovo-právnych vzťahov však považujú michalovskí záhradkári za najväčší problém práve zlodejov.
„Zničia plot, zničia úrodu, nemajú problém vytiahnuť zo zeme desťkubíkovú nádrž a odviezť ju do zberu,“ povedal Bajus.
„Čo je železné to mizne, ničia úrodu. Záhradkárov to odrádza a frustruje. A toto sa opakuje neprestajne. My nemáme žiadnu spoločenskú ochranu. Kde je tá vymožiteľnosť práva? Záhradkár pociťuje mráz, sucho, povodeň, škodcov a ešte príde aj zlodej. Je mi z toho nanič,“ pridal sa Tocik.
Fakty
Záhradkárske osady v Michalovciach
Majetkár
Milovaná
Okružná
Vrbiny
Laborec
Topole
Rozkvet
Šírava
Mier
Stráňany
ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín