Nebyť viacerých zranení, mohol ich mať na svojom konte ešte viac.
MICHALOVCE. V predchádzajúcej sezóne, v ktorej michalovská Dukla obsadila štvrté miesto, patril k najmladším hráčom kádra.
Nebyť mladíkov Halása, Boltuna či Podsedlého, ktorí za tím z metropoly Zemplína chodievali hrávať z kmeňových Košíc, bol by jednoznačne najmladším v mužstve.
O niekoľko dní oslávi okrúhlu „dvadsiatku“, popritom bude skladať skúšku dospelosti na strednej škole. Útočník Ľuboš Fajčák.
Ľuboš Fajčák sa od útleho veku zaujímal iba o hokej, žiadne iné športy u neho nemali šancu.
„Keď som mal dva roky, môj otec ma prvýkrát priviedol na zimný štadión v Michalovciach a o dva roky neskôr som už robiť prvé hokejové kroky. Predtým som to skúšal aj doma na koberci,“ rozhovoril sa 19-ročný hokejista, ktorý si na deň presne pamätá, kedy odohral svoj prvý zápas v hokejovom drese.
„Bolo to 5. septembra 1999 a hrali sme v Košiciach. Ja som bol druhákom na základnej škole, ale nastúpil som za štvrtákov,“ zalovil v pamäti.
Od začiatku hráva na poste útočníka, väčšinou ako center. „Je mi v podstate jedno, na ktorej pozícii nastupujem, ale najradšej na poste centra, pretože rád rozhadzujem puky spoluhráčom a tvorím hru.“
Najradšej spomína na Kohutiara
Vo veku 13 rokov jeho kroky viedli do metropoly východného Slovenska, do klubu HC Košice, kde strávil dve sezóny v tíme starších žiakov (2005/06 a 2006/07).
Potom sa vrátil do rodného hniezda, aby začiatkom roka 2010 prišiel pomôcť prešovskému P. H. K. v boji o postup do extraligy dorastencov (to sa mu aj podarilo).
V tej sezóne sa dokonca stal spoločne s Kovačičom z bratislavského Ružinova najproduktívnejším hráčom celej I. dorasteneckej ligy (v 33 zápasoch nazbieral 76 bodov za 45 gólov a 31 asistencií).
Jeho talent si všimol vtedajší hlavný tréner prvoligového seniorského tímu HK Dukla Branislav Kohutiar, ktorý ho zavolal do letnej prípravy. Pod jeho vedením odohral v príprave viacero stretnutí, debutoval na turnaji v Rumunsku.
Premiérový majstrovský duel v A-mužstve absolvoval 10. septembra 2010 na ľade MHK Dolný Kubín, kde nastúpil v tretej formácii so skúsenými harcovníkmi Martinom Opatovským a Antonom Lezom.
Jeho prvé striedanie v tomto zápase zároveň znamenalo gólovú prihrávku! V druhej minúte asistoval na úvodný presný zásah Lezovi (Michalovce nakoniec zvíťazili 5:2).
„Doteraz som hrával pod mnohými trénermi, ale najradšej spomínam práve na Kohutiara, ktorý mi dal príležitosť v mužskom tíme, a aj na Mateja Ševčíka, pri ktorom sa mi v doraste veľmi darilo,“ uviedol Ľuboš Fajčák, ktorého podobne ako viacerých spoluhráčov v novembri 2010 skolila žltačka, kvôli ktorej musel pauzovať pol roka.
V tíme Dukly dal o sebe viac vedieť až v nedávno skončenom ročníku, keď dostal viac príležitostí než v tej predošlej.
„Darilo sa mi vcelku dobre, nazbieral som 18 kanadských bodov. Mohlo ich byť aj viac, ak by som nemal toľko zranení,“ hovoril.
Dôležitý je konečný výsledok
Mladý útočník, ktorý pochádza zo športovej rodiny, keďže jeho sestra Martina niekedy hrávala hádzanú za Iuventu Michalovce a otec Ľuboš je masérom pri „áčku“ Dukly, nikdy nezabudne na seniorský duel doma s Prešovom.
Prečo? „Vtedy som premiérovo skóroval za prvé mužstvo,“ odvetil. Bolo to presne 16. septembra minulého roku, keď v treťom ligovom kole prekonal michalovského rodáka Imricha Petríka v bráne HC 07 a uzatvoril skóre duelu na 4:1 pre Duklu.
V ďalšom priebehu sezóny skóroval ešte štyrikrát. Pre väčšinu hokejistu je najkrajšou odmenou za dobrý výkon strelený gól do súperovej siete a túto činnosť vykonávajú na ľade najradšej. Platí to aj u Ľuboša Fajčáka?
„Každý hokejista chce dávať góly, ale v konečnom dôsledku je jedno, či dám gól ja alebo prihrám naň spoluhráčovi, pretože najdôležitejší je výsledok, ktorý svieti na tabuli po skončení zápasu. Hokej je kolektívny šport.“
Michalovský odchovanec si v uplynulej sezóne v A-mužstve najviac rozumel s gólmanom Zdenkom Kotvanom.
Zranení bolo dosť
Ako už Ľ. Fajčák spomínal, v uplynulej sezóne veľa pauzoval pre zranenia. Aké najvážnejšie sa mu doteraz prihodili?
„Mal som viacero zlomenín, s pukom som dostal do tváre alebo som mal narazený ramenný kĺb. Dúfam, že sa už nebudú opakovať,“ zaželal si zakončovateľ, ktorého tradičným predzápasovým rituálom je opáskovať si hokejku.
Tak ako mnoho mladých hokejistov, aj Ľuboš Fajčák mal viackrát chuť skončiť s hokejom. „Zažil to už každý hráč, ktorý tomuto športu niečo obetoval. U mňa to však boli iba chvíľkové záležitosti,“ prezradil 19-ročný hokejista, ktorého hokejovým vzorom je výborný útočník švédskej národnosti Peter Forsberg a obľúbeným tímom New York Rangers.
Vo voľnom čase sa okrem hokeja venuje aj iným aktivitám. „Medzi moje záľuby patria tenis, basketbal či autá.“
V týchto dňoch sa usilovne pripravuje na maturitné skúšky, ktoré ho v najbližšom období čakajú. Momentálne je v súťaži prestávka, letná príprava odštartuje neskôr, ako sa udržiava v kondícii?
„Behávam, chodím do posilňovne, bicyklujem alebo hrávam basketbal,“ povedal na záver Ľuboš Fajčák.
Vizitka
Narodený: 27. mája 1992 v Michalovciach
Výška: 193 cm
Váha: 93 kg
Post: útočník
Klub: HK Dukla Michalovce
Predchádzajúce kluby: HC Košice (starší žiaci), P. H. K. Prešov (dorast)
ra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
