Do najstaršieho parku na území mesta Michalovce sa postupne vracia život. Vlastníkom parku sa pred necelým rokom stala michalovská samospráva a začala ho revitalizovať. Chce, aby sa Kerta opäť stala obľúbenou oddychovou zónou.
MICHALOVCE. Po rokoch chátrania a stagnácie park Kerta opäť ožíva. Mesto Michalovce pred pár týždňami vyčistilo park od poškodených nebezpečných stromov a konárov.
Technické služby mesta lokalitu pokosili a vyčistili od náletových drevín a odpadkov. Chodníky sú čisté, Michalovčania sa opäť chodia do parku prechádzať.
Park patril v minulosti grófskej rodine Sztárayovcov. Grófska rodina vlastnila aj barokovo-klasicistický kaštieľ, v ktorom v súčasnosti sídli Zemplínske múzeum.
V reštitúcii získali pozemky pod parkom ich potomkovia, ktorí ich neskôr predali súkromnej firme. Získať pozemky v parku bol dlhodobý zámer mesta. Dožadovali sa toho aj Michalovčania.
Park získalo mesto do svojho vlastníctva až v júli minulého roka. Samospráva a spoločnosť AHA, s. r. o., Košice, ktorej patrili pozemky pod Kertou, sa dohodli na zámene.
Samospráva získala výmenou vyše 34–tisíc metrov štvorcových pod parkom a firma vyše 17-tisíc m2 v lokalite Hrádok na Agátovej ulici.
Firma chce zarastené a nevyužité mestské pozemky premeniť na stavebné parcely. Zámenu pozemkov uskutočnilo mesto ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu, že nadobúda spoločensky významné pozemky.
Oddychová zóna
Primátor Michaloviec Viliam Zahorčák (Smer) potvrdil, že plánujú zo zanedbaného parku spraviť opäť vyhľadávanú oddychovú zónu. Na jeho zveľadenie chce mesto získať externé prostriedky. Pribudnúť by mali nové lavičky.
Historik Martin Molnár potvrdil, že park má najmä pre starších Michalovčanov veľký význam.
„Bol to grófsky park, kde sa najprv chodila prechádzať iba šľachta. Bežní Michalovčania sa prechádzali iba pri kostole po gaštanovej aleji. Ale po roku 1945 sa tu konali zábavy, na ktoré chodili mnohí Michalovčania,“ uviedol.
V parku sa nachádza aj galéria Zemplínskeho múzea.
Na zašlú slávu parku v dobrom spomína 72-ročný Michalovčan Ján Lomaga.
“Boli tam nádherné majálesy a každú nedeľu tanečné zábavy so živou muzikou. V parku boli bufety a drevené stoly. Bolo to krásne. Michalovčania sa tu špacírovali. V parku to žilo od mája až do konca septembra. Radi tam chodili aj zaľúbené páry,“ povedal s úsmevom dôchodca.
„Som rád, že sa opäť dá postupne do poriadku. Určite sa tam pôjdem poprechádzať,“ dodal.
„Vyzerá to teraz lepšie. Vidieť, že sa o park už stará mesto,“ povedala mladá mamička, ktorú sme zastihli s kočiarikom na prechádzke parkom.
Zistili sme
V parku rastú vzácne dreviny
V parku sa nachádza približne 60 exemplárov vzácnych druhov drevín ako dub bukovitý, agát biely, dub letný, jaseň americký, javor horský, zriedkavý dub žltkastý, dub šarlátový, jaseň štíhly a ďalšie dreviny.
Ihličnanov je v Kerte pomenej, nachádzajú sa tu smrek obyčajný, sofora japonská a tis obyčajný.
V parku neďaleko rieky Laborec rastie aj vzácny 370–ročný dub letný.
mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
