Obyvatelia okolitých dedín krútia hlavami nad pribúdajúcimi rúbaniskami vo vojenských lesoch Vojenského obvodu Valaškovce. Zdá sa im, že tak ako teraz, vo veľkom, sa drevo ešte neťažilo. Lesníci budú v doterajšom tempe ťažby pokračovať najbližších 20 rokov.
JOVSA. Obec Jovsa v okrese Michalovce leží v tesnej blízkosti vojenských lesov Vojenského obvodu (VO) Valaškovce.
Priamo v nej sídli aj lesná správa Vojenských lesov a majetkov SR Kamenica nad Cirochou. Vyťažené drevo tu nakladajú na kamióny.
„To, ako sa tu za posledné dva roky ťaží, nemá obdobu. Nad nami boli krásne lesy a teraz vidíme pribúdajúce vyrúbané plochy. Je ich veľa nad Jovsou, Kusínom, ale aj nad Klokočovom. Čo bude, ak prídu silné búrky? Voda sa zleje z kopcov ako cez lievik rovno do dedín. Kamióny nám ničia cestu, rodičia sa na ňu boja púšťať ráno deti do školy,“ napísal nám náš čitateľ Ján z Jovse. Zavolali nám aj ďalší ľudia, ktorým sa zdá ťažba neprimeraná.
Starostu Jovsy Michala Homroka (nez.) sme zastihli práve, keď takéto sťažnosti občanov riešil.
„Nie je dňa, kedy ma preto niekto neosloví,“ potvrdil. „Ani najstarší si nepamätajú, že by tu bolo toľko rúbanísk. Sú to obrovské plochy. Niektorí žartujú, že tam môžu lesníci postaviť vleky a narobiť zjazdovky.“
Lesníci tvrdia, že dodržiavajú plány
Hovorca ministerstva obrany Lukáš Milan reagoval, že tamojší lesníci postupujú podľa schváleného desaťročného programu starostlivosti o les.
Od roku 2001 do roku 2010 vyťažili viac ako 349-tisíc metrov kubických dreva a plán neprekročili. Do roku 2020 majú vyťažiť viac ako 338-tisíc kubíkov.
Zdôraznil, že pri tvorbe programu zohľadnili všetky pripomienky štátnych orgánov ochrany prírody. Povedal, že program striktne dodržiavajú, preto porušenie zákonov vylúčil. Porušenie predpisov podľa neho nepotvrdil ani štátny dozor.
Pohľad do minulosti
Hovorca vysvetlil, že pred sto rokmi súkromní vlastníci lesov nad Jovsou vo veľkom dodávali drevo do Uhorska. Za krátky čas vyrúbali stromy na veľkých plochách. Rozsiahle plochy osadili novými stromami.
Tie dorástli zhruba v rovnakom veku až do štádia, kedy sú najvhodnejšie na výrub. V tomto období majú najvyššiu trhovú hodnotu. Ak by výrub odkladali, znehodnotila by ich hniloba.
Lesníci podľa hovorcu bukový les nechávajú po výrube obnoviť hlavne prirodzenou formou zo semena materských stromov.
Kombinujú to s výsadbou sadeníc. Dosahujú 70- až 80–percentný podiel prirodzeného zamladenia, čo je vysoko nad celoslovenským priemerom.
Na obavy ľudí z povodní hovorca L. Milan reagoval tým, že po dorube zostáva plocha porastená mladým porastom: „Dostatočne kryje pôdu a plní protieróznu funkciu v prípade prívalových dažďov.“
Lesníci budú nad Jovsou ťažiť drevo podľa aktuálneho programu až do roku 2020.
Problém
Cestu ničia kamióny
Starosta Homrok rieši aj problémy s cestou: „Kamióny poškodzujú cestu k lesnej správe. Opravujeme ju na vlastné náklady, vojenské lesy prispievajú len čiastočne. Riaditeľka školy nás požiadala, aby kamióny s drevom ráno počkali, kým po ceste prejdú deti. Nie je tam chodník, rodičia sa boja tragédie.“
Požiadavkám obce sa lesníci snažili vyjsť v ústrety. Starosta však dodal: „Ak nás ešte dve desaťročia čaká takýto pracovný ruch, budem musieť s Vojenskými lesmi a majetkami rokovať. Buď budú na opravu obecnej cesty prispievať väčšími čiastkami, alebo nech si mimo obce vybudujú novú vlastnú prístupovú cestu k lesnej správe.“
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
