Pritom zvyky na východnom Slovensku majú svoje špecifiká, ktoré na západe či v iných krajinách nepoznajú a je žiaduce ich uchovávať.
MICHALOVCE. Ani Michalovčania už netrávia sviatky tradične. Radšej odchádzajú s celou rodinou lyžovať sa alebo na výlety do prírody. No vždy sa nájdu aj takí, ktorí majú v pondelok pripravené vedro plné vody.
Jozef Valovič si už nepamätá, kedy trávil Veľkú noc tradične. „V tieto dni pravidelne každý rok odchádzame na krátku dovolenku s celou rodinou. Tento rok sme sa rozhodli pre veľkonočnú lyžovačku, pretože podmienky sú ešte vhodné a takáto lyžovačka má svoje čaro.“
Na takýto spôsob trávenia Veľkej noci nedá dopustiť. „Na prípravu jedál a všetkého, čo s tým súvisí, bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia, času a peňazí. Namiesto toho si oddýchneme a tie peniaze použijeme na zážitky,“ povedal. Vôbec neľutuje, že Veľkú noc trávia takto.
Podobne sa vyjadrila aj Ivana Poliaková. „Veľkonočnú nedeľu trávim spolu s rodinou a v pondelok sa vždy vyberieme s partiou na výlet. Oblievačka ani prejedanie mi nechýba,“ povedala.
Ján Turan sa snaží tradície a zvyky dodržiavať. Má rád veľkonočné jedlo a pri oblievaní ešte stále používa vedro. „Myslím si, že ľudia by si tieto zvyky mali pripomínať, aby úplne nezanikli. Viem, že dnes už chodia radšej na výlety, no ja nedám dopustiť na tradičnú oblievačku.“
Ján dievčatá nešetrí a pri oblievaní používa vedro plné studenej vody. „Dievčatá to nemajú rady, ale robím to pre ich zdravie,“ povedal so šibalským úsmevom.
„Mám rad všetky zvyky, ktoré súvisia s Veľkou nocou – dobré jedlo, oblievanie, návštevy u známych. S niektorými zo širšej rodiny sa stretávam len počas Veľkej noci.“
Na západnom Slovensku sa tradície nedodržiavajú
Veľkonočné sviatky sa aj v minulosti slávili rozdielne, v závislosti od toho, či ste žili na východe, západe alebo v inej krajine. Pani Bernardína Margová žije v Michalovciach už 50 rokov, no pochádza zo západného Slovenska, od Serede.
Zvyky na západe boli trochu odlišné.„Na západe sa takéto tradície nedodržiavajú. Spomínam si, že na Zelený štvrtok sme sa chodili umývať k potoku, aby sme boli celý rok zdravé. Tu sa mi páči tradícia posväcovania veľkonočného jedla. Nepamätám si, že by sa niečo podobné robilo na západe.“
Ako dodala, už sa úplne prispôsobila zvykom a jedálničku na východe. „Na Veľkú noc pečiem niekoľko druhov zákuskov, pripravujem šunku, hrudku na sladko, cviklu, plnené mäso a nesmie chýbať zemiakový šalát. Zvykneme robiť aj sviatočný obed, kedy varíme kuraciu polievku a vyprážané rezne,“ opísala veľkonočné menu.
Pani Margová si spomína aj na zdobenie vajíčok. „Vajíčka sme farbili vo vývare z cibuľovej šupy a na ne sme lepili rôzne nálepky.“
Dnes obdarúva oblievačov čokoládovými vajíčkami. „Mám jedného vnúčika a pravnúčika, ktorí ma prídu obliať,“ uzavrela.
Gizela Richter: Oblievanie sa mi zdalo komické
Gizela Richter žije vo Vinnom už takmer päť rokov, kam sa presťahovala za svojou dcérou. Pochádza z okolia nemeckého mesta Drážďany. Zvyky na východe sa jej páčia i tradičné jedlo jej veľmi chutí.
Rada spomína na detské časy a zvyky, ktoré sú typické pre oblasť, z ktorej pochádza. „Ako mladé dievčatá sme chodili k prameňu a s vodou z neho sme sa umývali. Verili sme, že tá voda má liečivé účinky. Brali sme si ju aj domov,“ povedala pani Gizela.
K prameňu museli ísť na Veľkonočnú nedeľu ešte pred svitaním. Cestou tam a späť museli byť úplne ticho, rozprávať sa mohlo len pri prameni. Liečivým účinkom vody uverila, keď jej mama ochorela a hrozila jej slepota.
„Priniesla som jej túto vodu a s ňou si umývala oči. A jej stav sa zlepšil. Možno len preto, že tomu verila, ale naozaj jej to pomohlo,“ povedala.
Veľkú noc brali v Nemecku ako rodinný sviatok. „Stretla sa celá rodiny, chodili sme na výlety. Tieto sviatky nemali taký ráz ako na Slovensku. Ani jedlo nebolo zvlášť typické pre Veľkú noc ako u nás. Na obed sme jedli mäso so zeleninou, k tomu zemiaky alebo zemiakové knedle. Nebolo to nič špeciálne.“
Typické veľkonočné jedlá si u nás obľúbila. „Veľkonočné jedlá už robíme po slovensky, ale v nedeľu pripravujeme sviatočný obed ako v Nemecku.“
Slovenské zvyky spoznala pani Gizela, až keď sa presťahovala. Oblievanie dievčat dovtedy nepoznala. „Zdalo sa mi to zvláštne a komické,“ povedala s úsmevom.
Pripojila zvyk, ktorý sa na Slovensku nedodržiava, ale je typický práve pre Nemecko či USA. „Zaujímavým zvykom je u nás skrývanie veľkonočných vajíčok. Deti hľadajú vajíčka v záhrade či prírode, ktoré tam skryl veľkonočný zajac. Je to zábava,“ vysvetlila.
Fakty
Veľkonočné zvyky a tradície
Veľkonočným sviatkom predchádza prísny 40-denný pôst. V minulosti sa v tomto období jedli len jednoduché jedlá zo zemiakov, strukovín a múky. Po skončení pôstu na jedálnych lístkoch pribudli mäsité jedlá, väčšinou to bola šunka a klobása zo zásob zo zabíjačky. Okrem toho sa na veľkonočnom jedálničku objavovali vajíčka, hrudka a cvikla s chrenom.
Na východnom Slovensku sa v minulosti oblievalo, na západe viac šibali. Tak oblievanie, ako aj šibanie malo dievky očistiť a chrániť pred chorobami. Ako symbol Veľkej noci bol na západe používaný baránok, špecialitou východu je tzv. hrudka – zvláštny druh syra z vajíčok.
Symbolmi Veľkej noci sú kraslice zdobené rôznymi technikami, bahniatka, baranček a veľkonočný zajačik.
ope
Veľká noc
Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. „Tak, ako bola Veľká noc v pohanstve sviatkom novej jari – nového života, kresťania túto symboliku prebrali. Tým 'skutočným novým životom' je nádej, ktorá pramení z Kristovho zmŕtvychvstania. Toto je posolstvo Veľkej noci,“ povedal Jozef Ragula, farár z farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach.
Ako dodal, toto posolstvo nám pomáha znova upriamiť pohľad na zmysel našej snahy žiť ako kresťan. „Nie je to jednoduché, ale dáva nám silu znova vstávať zo svojich pádov, poblúdení, omylov a dáva nám silu a odvahu kráčať proti prúdu,“ dodal Ragula.
ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
