Niektorí hlásia až 50-percentný prepad tržieb.
MICHALOVCE. Vianočná výzdoba, ulice plné ľudí a všadeprítomná vianočná atmosféra sú neklamným znakom, že sa blížia najkrajšie sviatky v roku. Ani v Michalovciach to nie je inak. Mnoho ľudí však priznalo, že z roka na rok sú sviatky u nich skromnejšie.
Poláková: Naše platy sa už roky nezvýšili
Slavomíra Poláková sa snaží darčeky pre rodinu nakupovať počas celého roka. Tvrdí, že inak by to finančne neutiahla. „Vianoce sú finančne náročné, a preto sa snažím túto záťaž pre rodinný rozpočet rovnomerne rozložiť. Zdá sa mi, že každým rokom sú veci drahšie a naše platy sa už roky nezvýšili. Potom sa to musí niekde odzrkadliť. Tak sú Vianoce rok čo rok skromnejšie,“ povedala.
Pani Slavomíra minie na darčeky zhruba 120 eur. Nakupuje hlavne hračky pre deti a pod jej vianočným stromčekom nesmie chýbať ani dobrá kniha.
Podobne je na tom aj Miroslava Valkovičová. „Počas roka sa snažím ušetriť nejaké peniaze, aby som mohla na Vianoce kúpiť darčeky každému. Tohto roku však budú Vianoce o čosi skromnejšie.“ Už počas roka si plánuje nákupy a chcela by ich urobiť v predstihu. „Nakoniec darčeky nakupujem na poslednú chvíľu,“ dodala s úsmevom.
Ľudia počítajú každé euro
Knihy sú tradičným darčekom a tešia sa stále veľkej obľube. Vďaka nezamestnanosti a nízkym platom však zaznamenali predajcovia veľký pokles.
Anna Rybnická z kníhkupectva v centre Michaloviec dokonca hovorí o 50-percentnom prepade predaja oproti minulému roku. „V minulosti sme o takomto čase museli byť v predajni traja, tak teraz dvaja nemáme čo robiť,“ zhodnotila. Chápe situáciu, v ktorej sa ľudia nachádzajú, a preto sa tomuto poklesu ani nečuduje. „Vidíme, že ľudia počítajú každé euro, dávajú si pozor, kde peniaze použijú. Sme jediné kníhkupectvo v centre mesta, napriek tomu to nie je žiadna sláva.“
Napriek nepriaznivej situácii je kniha stále obľúbeným darčekom. Aké žánre sú žiadané? „Tento rok to nie je nejako vyhranené. Žiadaná je fantasy literatúra pre mladých a ľudia v mojom veku siahajú po nejakej oddychovej literatúre. Žiadaní sú slovenskí autori,“ povedala Rybnická. Hračky sú neodmysliteľnými darčekmi a každé dieťa očakáva pod stromčekom tú svoju vysnívanú.
V minulosti to boli sviatky plné zvykov
V minulosti boli Vianoce naozaj sviatkami pokoja a lásky. K Vianociam sa viazali tradičné zvyky, ktoré postupne z našich životov vymizli. „Gazdiné vstávali skoro ráno, aby stihli pripraviť všetky pokrmy, ktoré sa v štedrý deň jedli,“ začal rozprávanie Maroš Demko, riaditeľ Zemplínskeho múzea a etnograf.
Na Štedrý deň si ľudia nepriali ženské návštevy. „Preto sa rozšírila tradícia malých vinšovníkov. Mali priniesť do domu šťastie a ovplyvniť prosperitu gazdovstva.“
Zaujímavosťou bolo čakanie na prvú zažatú sviečku. „Verilo sa tomu, že kto prvý zasvieti, tak k nemu do domu prídu všetky blchy z dediny.“
Medzi zvyky patril aj prísny pôst, ktorý platil počas celého dňa. Odzrkadlilo sa to aj pri štedrej večeri. „Nesmela chýbať kapustnica s hubami, v minulosti výlučne bez klobásy. Ďalej to boli opekance (bobaľky) s tvarohom, s kapustou a makom. V severnejších obciach sa jedla aj mačanka, niekde bola polievka fazuľová,“ povedal Demko.
Dodal, že rozšírenie tradičnej ryby prišlo po druhej svetovej vojne. „Spočiatku nezáležalo na druhu ryby, neskôr sa do popredia dostal kapor. Módou sa to stalo až za socializmu.“ Celý slávnostný deň končil na dedine koledami a o polnoci sa ľudia schádzali na polnočnej omši.
Janočko: Najprv zasýtiť dušu, až tak telo
Vianočné sviatky by mali mať pre ľudí v prvom rade duchovný rozmer. Myslí si to aj duchovný správca katedrálneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach Miroslav Janočko. „Z učenia pravoslávnej cirkvi to poznáme ako sviatok, kedy sa zmierilo nebo so zemou. Nebo zostúpilo na zem v osobe Spasiteľa a urobilo tak preto, aby človek dostal šancu vrátiť sa späť do neba,“ povedal Janočko.
Dodal, že tento sviatok si zaslúži istú prípravu. „V prvom rade by mal človek očistiť seba až tak svoje domovy, najprv zasýtiť dušu a až tak telo.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín