MICHALOVCE. Hádzanárka ženského interligového tímu Iuventy Michalovce Patrícia Wollingerová odštartovala svoju kariéru v rodnej Revúcej.

„S hádzanou som začala v prvom ročníku na základnej škole. Chcela som vyskúšať, čo je to za šport, pretože som o ňom nevedela vôbec nič,“ prezradila na úvod 21-ročná hráčka, ktorá si na svoj úplne prvý hádzanársky zápas už nevedela spomenúť.

Talent Patrície Wollingerovej neušiel ani jednému z najlepších slovenských klubov súčasnosti Iuvente Michalovce, ktorý si Revúčanku vyhliadol v mladom veku. „Do Michaloviec som prišla v čase, keď som začala študovať na strednej škole,“ uviedla.

V metropole Zemplína teda pôsobí už šiestu sezónu. V hádzanárskych začiatkoch hrávala na poste spojky, pivotku z nej tréneri spravili až neskôr.

„Až keď ma začal trénovať skúsený kormidelník Dušan Daniš, tak som začala hrať na pivote. Na tejto pozícii som sa občas ocitla aj v dorasteneckej kategórii.“

Príjemné spomienky na finále

Patríciu Wollingerovú doteraz trénovalo už viacero trénerov. „V Revúcej ma viedla Beáta Gazurová, ktorej som veľmi vďačná zato, čo ma naučila. Potom som prišla do Michaloviec a na začiatku ma trénoval Štefan Rapač. Ďalej to boli tréneri Harbuľák, Štofa, Voronov, Daniš, Lukačín, Lamač a teraz je to maďarský kouč József Vura,“ vymenovala kormidelníkov, ktorí rozvíjali jej hádzanárske nadanie.

V sezóne 2009/2010 odišla mladá hráčka na ročné hosťovanie do HK Štart Trenčín, kde bol trénerom Ján Beňadik. V tej nasledujúcej sa vrátila do michalovského tímu a postupne sa stala oporou celku, ktorý neskôr získal majstrovský titul.

„Práve na rozhodujúci finálový zápas na palubovke Slovana Duslo Šaľa spomínam najradšej. Bol to veľmi emotívny duel, ktorý mi dal strašne veľa.“

Iuventa v tomto stretnutí zvíťazili 27:22, celkovo v sérii 3:0, a tešila sa tak zo štvrtého titulu pre majstra Slovenska v hádzanej žien.

Rodáčka z Revúcej nevedela odpovedať na otázku, kedy prvýkrát nastúpila za ženský tím Iuventy, tak sme to vypátrali za ňu. Premiérový štart v majstrovskom zápase si odbila 6. októbra 2007 na domácej palubovke, keď sa objavila v dueli 5. kola WHIL proti českému súperovi Casta Sokol Písek.

Michalovce vtedy pod vedením trénera Dušana Daniša zvíťazili hladko 42:26 (19:14). Zaujímavosťou je, že aj strelecký účet si otvorila proti rovnakému súperovi, v januári 2009 prispela k výhre 29:20 na súperovej pôde dvoma gólmi.

V reprezentácii zbiera skúsenosti

V minulej veľmi úspešnej sezóne už P. Wollingerová nastrieľala v súťaži solídnych 89 gólov, v jednom zápase najviac v prvom finálovom súboji proti Šali, keď dala 7 gólov. A aký je jej strelecký rekord v jednom stretnutí? „Ešte v Revúcej som raz v žiackom zápase nastrieľala 18 gólov,“ prezradila.

Pivotka si v súčasnom kádri ženského tímu Iuventy Michalovce najviac rozumie s Martinou Bačíkovou. „V družstve však všetky vychádzame spolu dobre a máme kamarátske vzťahy.“

Výborné výkony P. Wollingerovej si všimol aj súčasný kormidelník slovenskej reprezentácie Peter Sabadka, ktorý jej v poslednom období dal šancu v najcennejšom drese.

„V ženskej reprezentácii som iba krátko a každý zápas mi dáva skúsenosti. Dúfam, že tých zápasov bude dosť a prídu úspechy, na ktoré budem rada a dlho spomínať,“ skonštatovala.

Nechýba jej chuť vyhrávať

Hráčka, ktorá nosí na drese číslo 21, považuje za svoju prednosť to, že dokáže zahrať na poste pivota aj na spojke.

„Popracovať musím na všetkom, pretože stále sa dá byť ešte lepším,“ uviedla michalovská hádzanárka, ktorá nemá konkrétne hádzanárske ciele. „Ako každý športovec mám chuť vyhrávať a stále byť najlepšia. Chcem hrať v tých najlepších kluboch po boku najlepších, ale k dosiahnutiu toho musím ešte veľa pracovať,“ dodala na záver milovníčka spánku a hudby, ktorá má veľmi rada chvíle strávené s kamarátmi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín