e len 89.
MICHALOVCE. Michalovčania, nositelia tohto mena, sa nesťažujú a tvrdia, že sa im páči. „Podľa mňa je to nezvyčajné meno, ale páči sa mi. Napríklad v zahraničí je toto meno viac preferované a obľúbené ako u nás,“ povedal Mikuláš Čollák.
Na Slovensku je najobľúbenejším mužským menom Jozef. Podľa informácií z registra obyvateľov SR bolo k 31. decembru 2010 viac ako 175-tisíc Jozefov a len zhruba 8-tisíc Mikulášov.
V Michalovciach to nie je inak. Máme len 89 nositeľov mena Mikuláš, najstarší má 91 rokov a najmladší sa narodil v tomto roku. Toto meno si pre svoje dieťa nevyberá veľa rodičov. V tomto roku dostali toto meno dvaja chlapci, v minulom ani jeden a v rokoch 2009 a 2008 po jednom. Zdá sa, že o tradičné mená nie je až taký záujem. Ani v Michalovciach nie je zriedkavý trend dávať deťom exotické mená. V roku 2011 pribudli dvaja Mikulášovia a v rovnakom počte pribudol aj Onur.
Na Slovensku nie je meno Mikuláš veľmi obľúbené
Mikuláš Matus je rád, že sa tak volá a meno by určite nemenil. „Prináša to so sebou veľa neočakávaných situácií. Napríklad, ak si píšem alebo telefonujem s dievčaťom a spýta sa ma na meno, tak nechce uveriť, že sa tak naozaj volám,“ uviedol. Dodal, že nikto ho nevolá Mikuláš, ľudia používajú prezývku Miki.
Napriek tomu, že Mikuláš nie je frekventované meno, obaja Mikulášovia poznajú vo svojom okolí aj ďalších nositeľov tohto mena. „Môj otec sa tak volal, môj prvý šéf či majster v práci a dokonca aj môj syn sa volá Mikuláš,“ uviedol Čollák. Mikuláš Matus pozná osobne zhruba desať Mikulášov. „Môj otec sa tak volá, sesternicin muž a dokonca aj ich malý syn.“
Mikulášovia obdarovávajú, ale sú aj obdarovaní. „Za Mikuláša som sa nikdy neprezliekal, ale obdarovať vnúčatá nikdy nezabudnem,“ uviedol Mikuláš Čollák. Mikuláš Matus má dvadsať rokov, no na Mikuláša ešte stále dostane nejakú drobnosť. „Na Mikuláša dostávam rôzne maličkosti, sladkosti alebo peniaze.“
Zvyky na Mikuláša prišli z nemeckého prostredia
Zvyky na Mikuláša nie sú také staré ako napríklad zvyky na stridžie dni. Ide o tradíciu z konca 19. a začiatku 20. storočia. Ako povedal Maroš Demko, riaditeľ Zemplínskeho múzea, tieto zvyky vychádzajú z nemeckého prostredia, kde bol Mikuláš patrónom študentov. „Študenti prechádzali po uliciach, jeden z nich bol Mikuláš, ďalší mu prejavovali úctu. Mikuláš obdarovával deti,“ povedal Maroš Demko.
Zvyky, s malými obmenami, sa preniesli aj na Slovensko. „Pri sviatku sv. Mikuláša zrejme došlo k spojeniu slovanských zvykov so zvykmi, ktoré sa rozšírili z miest z nemeckého prostredia. Slovanský základ sú zvieracie masky, ktoré sa v niektorých oblastiach na Slovensku zachovali,“ dodal.
Príbeh o biskupovi Mikulášovi
- Sv. Mikuláš bol pôvodne biskupom v Myre, v dnešnej Dembre v Turecku.
- Príbeh hovorí, že obdaroval boháča, ktorý prišiel náhle o majetok a rozhodol sa urobiť zo svojich troch dcér neviestky, aby tak získal aspoň nejaké peniaze. Preto dal Mikuláš v noci do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Z tejto legendy zrejme vznikol zvyk obdarovávania.
zdroj: internet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín