Tieto zvyky už z našich životov vymizli a nažive ich udržiavajú len folklórne súbory.
MICHALOVCE. Tradícia stridžích dní má korene v ľudových poverách o magických silách. „Ľudia stále zosobňovali slnku blahodarné účinky a noci a tme tie negatívne,“ vysvetlil Maroš Demko, riaditeľ Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
Práve stridžie dni sú v čase, keď sa najviac skracuje deň a najdlhšie trvá noc. Ako dodal, ľudia verili, že práve vtedy majú zlé sily, bytosti a strigy najväčšiu moc.
Stridžie dni majú korene v starých poverových predstavách, ktoré tu pretrvávali ešte od slovanských dôb. Tradícia sa miešala s vplyvmi z okolitých krajín. Preto boli aj rozdiely medzi západným a východným Slovenskom.
Cirkvi sa tieto pohanské zvyky pochopiteľne nepáčili. „Cirkev brojila proti takýmto dňom a preto sa snažila práve týmto dňom priradiť deň nejakého svätca. Tým pádom obrátila význam tohto sviatku, snažila sa prekryť starší kult novším. No nie vždy sa to podarilo,“ uviedol Demko.
Medzi stridžie dni zaraďujeme Katarínu, Ondreja, Barboru, Luciu, ale aj Mikuláša a Tomáša.
Na Katarínu ožívajú nečisté sily
Katarína so sebou prinášala začiatok aktivity nečistých síl. „V tom čase na východnom Slovensku ľudia vykonávali ľúbostnú mágiu. Odrezávali konáriky z ovocných stromov, najčastejšie z čerešne, na ktoré sa zavesili želania. Keď vykvitol, znamenalo to, že sa splní,“ priblížil Demko.
Ľudia verili, že keď do domu prvá vstúpila žena, tak sa po celý rok bude rozbíjať riad. „V niektorých oblastiach sa robilo rituálne rozbíjanie starého riadu. V iných častiach Slovenska robili ľudia žartovné veci. Schovávali náradie alebo rozložili a znova poskladali voz na streche domu.“
Pirohy mali prezradiť meno budúceho muža
Na Ondreja sa prevažne dievky venovali ľúbostnej mágii. Zisťovali či a za koho sa vydajú. Robili to rôznymi spôsobmi.
„Najrozšírenejšie bolo varenie pirohov, v ktorých boli vložené lístočky s menami chlapcov. Ten, ktorý prvý vyplával, mal sa stať jej manželom. Ak ich vhodili všetky dievky naraz, tak si ich odchytali. Ďalším veľmi rozšíreným spôsobom bolo liatie olova. Roztavili malý kúsok olova a potom ho liali do vody. Podľa tvaru, ktorý vznikol sa snažili zistiť, aké povolanie bude mať ich manžel,“ povedal Demko.
Nezriedkavé bolo aj počítanie kolov v plote. „Pri párnom súčte verili, že sa do roka vydajú. Pri nepárnom museli ešte dlhšie čakať.“
Na Barboru sa vymetali izby
Ďalším stridžím dňom bola Barbora. „Barbora je patrónka baníkov, preto mal tento deň väčšiu váhu práve v baníckych oblastiach. V niektorých oblastiach sa začali vymetať izby. Chlapci prezlečení za dievky a s husacími perami vymetali kúty od nečistých síl.“
„Luca, paľce skruca“
Lucia je najvýznamnejší zo stridžích dní. Podľa juliánskeho kalendára bol práve vtedy najkratší deň. Preto mali v ten deň strigy najväčšiu moc.
„Robilo sa veľa úkonov, ktoré mali ochrániť statok a všetkých ľudí. Jedol sa cesnak, potierali sa ním dvere stajne.“ Počas všetkých stridžích dní platil prísny zákaz pradenia.
V Zemplíne sa to zachovalo aj v hovorenom slove. „Hovorilo sa „Luca, paľce skruca.“ Tej žene, ktorá by v tento deň priadla, by sa povytáčali prsty,“ vysvetlil Demko.
Poznáte Luciin stolček?
S Luciou sa spája množstvo zvykov a úkonov. „Ľudia chodili v maskách, chlapi prezlečení za ženy, chodili vymetať domy a k Lucii sa viaže aj jedna z najzachovanejších poverových predstáv.“ Luciin stolček bol známy na celom Slovensku.
„Ten, kto začne na Luciu vyrábať stolček a každý deň až do Vianoc z neho urobí malú časť, na Vianoce si ho zoberie na polnočnú omšu a sadne alebo postaví sa na neho, v kostole uvidí, ktorá zo žien je striga. Musí si dať pozor, aby ho nikto nezbadal. Musí si so sebou vziať mak, keby ho niekto náhodou zbadal. Vtedy musí utekať a rozsýpať za sebou mak,“ povedal.
Zvyky dnes udržiavajú nažive len folklórne súbory
K stridžím dňom zaraďujeme aj Mikuláša a Tomáša. V Zemplíne sa však so zvykmi na Tomáša veľmi nestretávame. Stridžie dni vyvrcholili Štedrým večerom. Podľa starého kalendára to bol koniec starého roka. V dnešnej dobe sa tieto zvyky úplne vytratili z našich životov. Nažive ich udržiavajú len folklórne súbory.
So živými zvykmi sa pri svojom výskume nestretol ani riaditeľ múzea.
„Nebol som v takej dedine, kde by tieto zvyky boli ešte živé. V minulosti vo všeobecnosti platilo, že čím je obec vzdialenejšia od centra, tým viac sa tie zvyky uchovávajú v predstavách aj v praktickom ponímaní.“
Pritom ešte v relatívne nedávnej minulosti bolo dodržiavanie týchto zvykov bežné. „Napríklad v 50. - 60. rokoch to aj obce v okolí Michaloviec ešte dodržiavali. Pamätníci, ktorí ešte žijú, si to pamätajú. Postupom času vymizli v súvislosti s našou konzumnou dobou, kde už nebol priestor ani čas na tieto zvyky,“ dodal.
Slnovrat slávia aj za hranicami
Stridžie dni v rôznych obdobách boli známe aj za hranicami Slovenska. „U všetkých indoeurópskych národov mali oslavy slnovratu veľký význam. Všade to má tie isté korene, líšilo sa to v dňoch, kedy sa jednotlivé praktiky vykonávali. Aj samotné praktiky sa líšili.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
