MICHALOVCE. Tradícia stridžích dní má korene v ľudových poverách o magických silách. Stridžie dni sú v období, keď sú dni najkratšie a noc trvá dlho. „Ľudia stále zosobňovali slnku blahodarné účinky a noci a tme tie negatívne,“ začal rozprávanie Maroš Demko, riaditeľ Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
Stridžie dni trvali od Kataríny až do Tomáša. Ku každému z týchto dní sa viazali zvyky a pranostiky. Katarína je jeden z prvých významnejších stridžích dní. Ide o začiatok aktivity nečistých síl.
„Ľudia odrezávali konáriky z ovocných stromov, najčastejšie z čerešne, na ktorý sa zavesilo želanie. Keď vykvitol, znamenalo to, že sa splní. Na Katarínu sa verilo, že keď do domu prvá vstúpi žena, tak sa po celý rok bude rozbíjať riad,“ povedal Demko.
Na Ondreja sa zvyky líšili od oblasti. „V pastierskych komunitách sa chodilo koledovať, či dokonca vyšibať dievky.“
V Zemplíne to bolo hlavne o ľúbostnej mágii. Dievky tak chceli zistiť, kto bude ich manželom. „Najrozšírenejšie bolo varenie pirohov, v ktorých boli vložené lístočky s menami chlapcov. Ten, ktorý prvý vyplával, mal sa stať ich manželom. Alebo roztavili malý kúsok olova a potom ho liali do vody. Podľa tvaru, ktorý vznikol, sa snažili zistiť, aké povolanie bude mať ich manžel,“ uviedol Demko.
Zo stolčeka ste mohli uvidieť strigu
Menej významným dňom bola Barbora. „Barbora je patrónka baníkov, preto mal tento deň väčšiu váhu práve v baníckych oblastiach. V niektorých oblastiach sa začali vymetať izby. Chlapci prezlečení za dievky s husacími perami vymetali kúty od nečistých síl.“
Najvýznamnejším zo stridžích dní je nepochybne Lucia. „Podľa juliánskeho kalendára bol práve vtedy najkratší deň a strigy mali najväčšiu moc,“ povedal Demko.
Podľa jeho slov ľudia jedli cesnak a potierali ním dvere stajní. Aj vtedy, ako počas všetkých stridžích dní, platil prísny zákaz pradenia.
K Lucii sa viaže jedna z najzachovanejších poverových predstáv tzv. Luciin stolček. „Ten, kto začne na Luciu vyrábať stolček a každý deň až do Vianoc z neho urobí malú časť, na Vianoce si ho zoberie na polnočnú omšu a sadne alebo postaví sa naň, v kostole uvidí, ktorá zo žien je striga,“ vysvetlil Demko.
Marína: Vždy to bola zábava
K stridžím dňom zaraďujeme aj Mikuláša a Tomáša. Zvyky na Tomáša na východe neboli veľmi rozšírené. „V Zemplíne, či na východe som sa so zvykmi na Tomáša veľmi nestretol. Asi preto, že to bolo už veľmi blízko k Vianociam, ktoré podľa starého kalendára boli koncom starého roka,“ povedal Demko.
Zvyky, ktoré boli bežnou súčasťou života ľudí, dnes udržiavajú zrejme iba folklórne súbory. Medzi nami stále žijú ľudia, ktorí tieto úkony na vlastnej koži zažili. „Spomínam si, ako sme liali olovo alebo hádzali pirohy, aby sme zistili, za koho sa vydáme,“ povedala Marína Bodorová.
Priznala, že veľmi tomu neverila, ale vždy to bola zábava. „Stretli sme sa všetky dievky z dediny a vždy sme sa dobre nasmiali.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
