Podľa kňaza preto, že sa riadime nielen normami, ale aj emóciami.
MICHALOVCE. Kvety a kahance zdobia aj pietne miesta. Pozostalí kľačia hlavne pri krížikoch vedľa ciest.
Pieta na mieste tragédie
Janko Vataha z Lúčok v okrese Michalovce by v decembri oslávil 25. narodeniny. Od 18. mája chýba svojim najbližším a priateľom. Na križovatke pri rekreačnej oblasti Prímestská na Zemplínskej Šírave sa na motorke zrazil s osobným autom. Nehodu neprežil.
Na mieste, kde skonal, jeho priatelia vzápätí postavili krížik. Po krátkom čase, o kus ďalej vzniklo, pietne miesto. „Urobili ho tu Jankovi kamaráti. Predtým sme sa pýtali cestárov, kde môžeme krížik osadiť, aby im neprekážal,“ povedala jeho sestra Zlatica Kotorová.
Hoci chodievala k jeho hrobu na cintorín, na miesto nehody prišla zapáliť sviece každý deň. S bratom ju spájalo silné puto. Na križovatke preplakala celé dni. „Chodievam sem, lebo mám pocit, že tu som k nemu bližšie, že som tu s ním, že sa tu stretneme,“ vysvetlila.
Polícia: Kríže sú memento
Polícia vníma pamätníky a kríže ako varovanie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. „Pripomínajú nám, aká je tenká hranica medzi životom a smrťou. Je to akoby výkričník pre ostatných vodičov, aby dodržiavali rýchlosť, boli obozretní a predvídaví,“ povedala Denisa Baloghová, hovorkyňa Prezídia PZ SR.
V cestných ochranných pásmach je však pritom zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty alebo premávku na nich. Správca ciest povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky. Zároveň však môže nariadiť úpravu alebo aj odstránenie toho, čo prekáža. Je dôležité, aby miesto, kde je kríž, neohrozovalo premávku. Problém nastáva, ak je pri ňom odstavené auto na mieste, kde je to zakázané.
Správcovia ciest rešpektujú pietu pozostalých
Iveta Fedorová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest povedala, že kríže vnímajú ako drobné stavby. Neevidujú ich. Pozostalí si od nich súhlas k osadeniu krížika nežiadajú. „Napriek tomu, že prekážajú v údržbe, rešpektujeme pietu pozostalých a tieto pomníky neodstraňujeme,“ povedala.
Hoci je veľa krížov aj pri krajských cestách, ich správcovia ich tiež nepočítajú. Vasiľ Guzan, riaditeľ Správy a údržby ciest PSK, oblasť Humenné potvrdil, že doteraz sa so žiadosťami pozostalých o umiestnenie kríža nestretávajú. Kríže vnímajú ako memento, ale pri kosbe a čistení priekop sa stane, že ich poškodia. Ak cestu opravujú, pietne miesta za ňu premiestnia. Ak sú veľké z betónu alebo kovu, sú rizikom pre ďalších vodičov.
NÁZORY
Cirkev: Kríže na mieste tragédie majú logikuCirkev nevidí problém v osadzovaní krížov na miestach, kde vyhasol život človeka. „Kríž ako symbol utrpenia a spásy má v takomto prípade vyjadrovať to, že aj na danom mieste sa udiala tragédia ako na Golgote,“ povedal Marek Forgáč, prodekan Teologickej fakulty v Košiciach.
Podľa kňaza Juraja Juricu tolerovanie krížov pri cestách potvrdzuje, že sa riadime nielen právnymi normami, ale aj emóciami, zážitkami, skúsenosťami a spomienkami. „Tieto miesta majú pre pozostalých väčší spomienkový náboj ako samotný hrob. Kresťanstvo verí, že zosnulý človek, bez ohľadu na to, akou smrťou opustil tento svet, sa nachádza v tých najlepších rukách, Božích rukách,“ povzbudil všetkých trúchliacich.
Juraj Jurica, rímskokatolícky kňaz, cirkevný sudca a vysokoškolský pedagóg tvrdí: „Umiestnenie kríža na mieste kde zomrel, či mieste, kde je pochovaný, už nie je pre zosnulého dôležité. To, čo pre neho však dôležité je, je jeho život na zemi a naše modlitby.“
Pozostalí sa podľa Juricu môžu modliť za zosnulého kdekoľvek. „To, čo je dôležité, je čistota nášho srdca a úprimnosť nášho úmyslu. Takúto modlitbu dobrotivý Pán Boh vyslyší, nech k nemu prichádza z ktoréhokoľvek miest,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
