Ani profesia školníka ešte nevymrela. Ich práca je pre školu veľmi potrebná, ale napriek tomu nedocenená.

MICHALOVCE. Používanie klasického zvončeka v školách je na ústupe. Postupne ho vytláčajú rôzne melódie. Napriek tomu počuť zvuk zvončeka ešte v polovici michalovských základných škôl. Niektoré školy o tomto novom trende ani neuvažujú.

Zvonenie zvončeka vymenili za vianočnú melódiu

Základné školy v Michalovciach sa rozdelili presne na polovicu. Základná škola na Švermovej ulici používa ešte klasický zvonček. „Zatiaľ nám to vyhovuje a neuvažovali sme o zmene. Ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ povedala riaditeľka Yvonne Kobilicová.

Podobne sú na tom školy na ulici Moussona, Komenského, Školskej a Volgogradskej. „My ešte stále používame klasický zvonček, aj o melódiách sme už premýšľali, no ešte sme sa k tomu nedopracovali. Finančná situácia nám to zatiaľ nedovolila,“ uviedol riaditeľ Cirkevnej základnej školy sv. Michala Štefan Korinok.

Ďalších päť základných škôl na území mesta už používa melódie namiesto zvonenia. „Melódie používame minimálne desať rokov. Sú automaticky nastavené s tým, že každý mesiac sa menia. Melódie sú prispôsobené aktuálnemu času, takže napríklad pred Vianocami nám hrajú vianočné a podobne,“ povedal riaditeľ Základnej školy Pavla Horova Slavko Pavolko.

Podobne sú na tom základné školy na ulici Moskovskej, Okružnej, Krymskej a Spojená škola internátna.

Gabriel: Hlavne, že zvoní na prestávku

Názory na zvonček sa rozchádzajú aj medzi samotnými žiakmi. Niekto je rád, že im hrajú melódie, inému je to jedno.

„Páči sa mi, že máme melódiu a nie zvonček. Je to podľa mňa príjemnejší zvuk,“ povedal Tomáš.
Gabriel je ôsmak a v ich škole zvoní ešte vždy zvonec. Jemu to veľmi nevadí. „Počul som od kamarátov, že v iných školách majú melódie namiesto zvonenia. Mne je to jedno, ako to zvoní, hlavné je, že zvoní na prestávku,“ povedal so šibalským úsmevom.

Mária Tokárová ukončila základnú školu pred dvadsiatimi rokmi. Na nový trend v školách má svoj názor. „Na zvonček v škole si dobre pamätám. Ja som staromódna, a preto sa mi taký zvuk pozdáva viac ako nejaké melódie. Teraz je taká móda. Ktovie, možno sa zvončeky niekedy vrátia,“ povzdychla si.

Školník: Deti si teraz viac dovoľujú

Kým v iných regiónoch sú školníci na ústupe, v Michalovciach nechýbajú ani na jednej základnej škole. Že to títo ľudia nemajú vôbec ľahké, potvrdzuje aj Marián Babinec. Vyučený sústružník je školníkom v ZŠ na Švermovej ulici už osem rokov.

„Je to práca ako každá iná. Akurát je špecifická v tom, že človek musí toho veľa ovládať. Či ide o zváranie, vodu, alebo drevo, alebo kúrenie v kotolni. Práce je tu stále dosť,“ povedal.

Dodal, že školník musí byť v dnešnej dobe šikovný a zručný a práca ho musí aj baviť. Tvrdí, že so žiakmi vychádza dobre, aj keď nie všetci sú anjeli. „Sú aj drzí žiaci, viac si dovoľujú, ale ja si nenechám skákať po hlave. Pokiaľ to prekročí mieru, tak aj kričím. Rešpekt musí byť. Ale musím povedať, že slušných žiakov je väčšina.“

A ako vidí svoju budúcnosť? „Myslím si, že túto prácu potiahnem už do dôchodku, pokiaľ to situácia dovolí. Ešte musím vydržať aspoň sedem rokov, aby som predbehol školníka, ktorý tu bol dvanásť rokov,“ povedal s úsmevom.

Prácu školníka oceňuje aj riaditeľka školy. Jedným dychom však dodáva, že je to nedocenená profesia. „Školník je osoba, ktorá by mala vedieť všetko. Podľa mňa nie je dostatočne ohodnotený,“ povedala Kobilicová.

Školník musí ovládať niekoľko profesií

Sedem rokov sa stará o ZŠ na Krymskej ulici Július Pavliščák. Takisto tvrdí, že školník musí ovládať veľmi veľa profesií. „Školník musí byť stolár, murár, tesár, maliar, sklenár, kúrenár, aj elektrikár. Našťastie sme tu na to dvaja. Jeden človek by to mal ťažké.“

Ani s odmenou za vykonanú prácu nemôže byť veľmi spokojný. „Musím ovládať toľko profesií a odmenu mám menšiu ako pracovník so základným vzdelaním,“ posťažoval sa.

Dodal, že pokiaľ práca človeka baví, tak sa dá všetko zvládnuť. „Jednoducho vás to poteší, ak niečo nefunguje a vy to dokážete opraviť. Je to podobné, ako keď lekár vylieči pacienta. Akurát pacient povie lekárovi, kde ho bolí, ale my musíme hľadať, kde tá chyba je,“ povedal s úsmevom.
Práce má vždy vyše hlavy a podľa neho za to môžu aj nekvalitné materiály. „Materiály sú dnes o dosť slabšie. Nové lavice a stoličky nič nevydržia. Staré mali aj 40 rokov, a keď sme to opravili, tak to ešte vydržalo. Dnes je to všetko slabé,“ zhodnotil školník Július Pavliščák.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín