V budúcom roku maturuje, plánuje ísť aj na vysokú školu.

MICHALOVCE. Pevnou súčasťou interligového ženského tímu Iuventy Michalovce, aktuálneho slovenského šampióna a víťaza Slovenského pohára, je aj brankárka Lucia Gubiková, ktorá má už v mladom veku trofejí na rozdávanie. Preto sme sa rozhodli predstaviť vám ju bližšie.

Lucia Gubiková začala s hádzanou už vo štvrtom ročníku. „Na prvej základnej škole viedla Ingrid Štefanisková, dcéra trénera Štefana Rapača, krúžok hádzanej. Rodičia ma už odmalička viedli k športu, a preto som sa rozhodla na tento krúžok prihlásiť. Pri hádzanej sme zažili veľa zábavy, aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa jej začala venovať,“ povedala na úvod michalovská rodáčka.

Zalovila v pamäti a prezradila nám, kedy odohrala prvý hádzanársky zápas: „Mala som desať rokov a pravdepodobne to bol duel, ktorý sme hrali na školskej olympiáde. Proti komu to však bolo, si veru nespomínam.“

Lucia hráva na poste brankárky. Prečo sa rozhodla postaviť medzi tri žrde? „Pretože v bráne vždy mohla byť jedna a všetky sme si to chceli vyskúšať. Nakoniec som na tomto poste ostala doteraz. V úplných začiatkoch, v kategórii mladších žiačok, som aj hrávala v poli a strieľala som góly. Keď som už prešla k starším žiačkam, stala sa zo mňa brankárka,“ uviedla 18-ročná gólmanka.

Každý tréner jej niečo dal

Od začiatku kariéry zažila L. Gubiková viacero trénerov. „Ako som už spomínala, prvou mojou trénerkou bola Štefanisková, ďalej ma viedli Anna Dovicsáková, Henrich Marcinčák, Štefan Rapač, Július Harbuľák mladší, Dušan Daniš, Roman Lamač, Boris Petrovskij a teraz to je maďarský tréner József Vura. Každý z nich ma niečo naučil a posunul ma o čosi ďalej a za to som im veľmi vďačná,“ pokračovala mladá Michalovčanka, ktorú medzi ženy vytiahol kormidelník Lamač.

Prvé skúsenosti so ženskou kategóriou mala koncom sezóny 2008/2009, keď sa zúčastnila finálového dvojzápasu o majstra SR na palubovke bratislavského ŠKP, kde však do zápasového diania nezasiahla.

Premiérový štart v súťažnom zápase za ženský tím Iuventy si na svoje konto pripísala 5. septembra 2009 v prvom kole na palubovke TJ Házená Jindřichův Hradec, kde spolu s brankárkou Máriou Dobranskou pomohla k výhre Zemplínčaniek 29:20.

Stále má čo robiť

Hneď v premiérovej sezóne odchytala L. Gubiková 26 stretnutí v slovensko-českej interlige hádzanárok (WHIL), ku ktorým pridala jeden štart v Slovenskom pohári a ďalšie dva v Pohári víťazov pohárov.

V nasledujúcom ročníku 2010/2011 odchytala 32 zápasov vo WHIL, tri duely v Slovenskom pohári a dva v pohári EHF. Už v mladom veku sa stala jedným z pilierov michalovského družstva.

„V minulej sezóne som odchytala lepšie aj horšie zápasy, ale nemyslím si, že som oporou tímu. Stále mám čo robiť, aby som ňou bola. Na vlaňajšok však spomínam v dobrom, vyhrali sme titul majstra SR aj Slovenský pohár. Škoda, že po základnej časti WHIL sme obsadili druhé miesto,“ opísala minulú sezónu 18-ročná brankárka, ktorá najradšej spomína na kadetský zápas Slovenska proti Francúzsku.

„Bol to duel na olympijskom turnaji vo fínskom Tampere, v ktorom sme vysoko zvíťazili. Pekných spomienok je však veľmi veľa.“

Rituály nemá

Michalovská odchovankyňa v minulej sezóne získala takmer všetko, čo sa dalo a mimoriadne úspešný ročník podčiarkla ziskom ocenenia Talent roka 2010. Hneď na začiatku tejto sezóny pocítila sklamanie, pretože s tímom Iuventy vypadla z Ligy majstrov a to dokonca v domácom prostredí.

„Nielen pre nás, ale aj pre fanúšikov bol náš neúspech sklamaním. Život však ide ďalej a my sa sústredíme na ďalšie zápasy,“ uviedla Lucia, ktorá nemá žiadne predzápasové rituály. „Snažím sa iba pred stretnutím nemyslieť na veci okolo mňa.“

V ženskom tíme Iuventy vychádza dobre s každou hráčkou, no podľa nej najlepšie s rovesníčkou Katarínou Hvostaľovou, s ktorou aj trávi najviac času. Lucia Gubiková je aj stabilnou reprezentantkou Slovenska, v drese s dvojkrížom na hrudi hráva už od svojich štrnástich rokov.

„Prvýkrát som reprezentovala na kadetskom turnaji v Modre, potom som prešla k juniorkám a pred rokom som si odbila premiéru v seniorskom tíme. Bolo to v priateľskom zápase proti Bielorusku a ten sa hral v michalovskej Chemkostav aréne,“ prezradila brankárka.

Dve ponuky

Gubiková po minulej úspešnej sezóne dostala aj ponuky z iných tímov. „Boli dve, ale keďže v budúcom roku maturujem, nemala som najmenší dôvod opustiť Michalovce, preto som ich neprijala.“

Aké sú jej ciele do ďalšej kariéry? „Je ťažké povedať, ako dlho ostanem pri športe. Všetko sa vyrieši potom, keď začnem študovať na vysokej škole. Budem sa snažiť plniť si všetky povinnosti a uvidím, ako to dopadne,“ povedala na záver L. Gubiková, ktorej vzorom je český brankár Martin Galia. Vo voľnom čase rada korčuľuje a v zime lyžuje.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín