MICHALOVCE. Iba máloktorý slovenský hokejista sa môže pochváliť ziskom piatich majstrovských titulov a jedným triumfom v Kontinentálnom pohári.

Jedným z takých je aj obranca Daniel Hančák, ktorý toto všetko stihol už v 24 rokoch! Pred sezónou sa z materského klubu HK Spišská Nová Ves pobral do Michaloviec. My vám tohto 27-ročného obrancu teraz bližšie predstavíme.

Z brankára obranca

Daniel Hančák s hokejom začal už v piatich rokoch, kedy aj prvýkrát stál na korčuliach. Ten ho hneď zaujal a iné športy ho nezaujali.

„K tomuto športu ma viedli rodičia, keďže môj otec bol v minulosti hokejovým brankárom. Ani si nespomínam na svoj prvý zápas, pretože už prešlo veľa času, ale určite som mal z neho veľkú radosť. Ako každé iné malé dieťa,“ vrátil sa k svojim hokejovým začiatkom Daniel Hančák, ktorý to najprv skúšal medzi troma žrďami.

„Brankárom som bol do piatej triedy na základnej škole a potom som si obul hráčske korčule. A keďže do útoku ma to veľmi neťahalo, tak sa tréneri rozhodli, že budem obrancom. Na tomto poste hrávam dodnes,“ pokračoval hokejista, ktorý s hokejom začínal v rodnej Spišskej Novej Vsi.

Ponuku neodmietol

Talentovaný obranca už v mladom veku zaujal mnohých pozorovateľov a už v sedemnástich rokoch si ho vyhliadol najslávnejší slovenský klub - Slovan Bratislava.

„Každý hokejista by si raz chcel zahrať v bratislavskom Slovane. Takisto aj ja, dostal som ponuku a neodmietol som ju. Veľmi som sa tešil na pôsobenie v tamojšom klube. Bratislava je síce ďaleko od môjho rodného mesta, ale pomaly som si zvykal,“ povedal 27-ročný hráč, ktorý si v Slovane zahral s viacerými vynikajúcimi hokejistami.

„Známych mien tam bolo veľmi veľa. V Slovane som zažil aj obrancu Ľubomíra Višňovského či Miroslava Šatana, ktorí v hlavnom meste pôsobili počas výluky v kanadsko-americkej NHL. Mal som sa čo od nich učiť a zdokonaľovať, boli to výborní hokejisti.“

So Slovanom 5 titulov

Hančák si premiérový štart v prvom tíme Slovana zapísal hneď v prvej sezóne 2001/2002 a v tých ďalších začal dostávať príležitostí viac a viac. S Bratislavčanmi získal postupne päť majstrovských titulov v seniorskej extralige (v sezónach 2011/ 2002, 2002/2003, 2004/2005, 2006/2007 a 2007/2008), ku ktorým pridal aj jeden triumf v Kontinentálnom pohári v ročníku 2003/2004.

„Na obdobie, ktoré som prežil v HC Slovan, spomínam len v dobrom, pretože som v klube dosiahol veľa úspechov. Okrem toho som si tam našiel aj veľa priateľov a najlepšie som si rozumel s obrancom Petrom Pavlasom a útočníkom Marekom Uramom,“ prezradil úspešný hokejista, ktorý má najlepšie spomienky na trénerov Miloša Říhu a Zdena Cígera.

„Spomedzi tých, ktorí ma viedli v mládežníckom veku, tak spomeniem trénera v prípravke Slebodníka alebo žiackych Klingu a Nikulina.“

Stoplo ho zranenie kolena

Rodák zo Spiša mal počas pôsobenia v Slovane aj krátke zastávky v iných kluboch. „Chodieval som hrávať do prvoligového Ružinova, Senice a Trnavy, kde som mal vybavený striedavý štart. Krátko som pôsobil aj v extraligovom Martine, kde som bol na trojmesačnom hosťovaní,“ uviedol Hančák, ktorý si svojimi výkonmi v bratislavskom drese vypýtal aj pozvánku od reprezentačného trénera Júliusa Šuplera do najcennejšieho dresu s dvojkrížom na hrudi.

Avšak prišlo nepríjemné zranenie, ktoré zabrzdilo rozlet talentovaného obrancu. „Podstúpil som artroskopiu kolena a na dva mesiace som vypadol zo zápasového kolotoča. Bolo to pre mňa veľmi negatívne obdobie. Reprezentovať Slovensko bola moja výzva, veľmi som sa tešil, ale zranenie mi to nedovolilo.“

Návrat do rodného klubu

Po zranení sa Daniel Hančák už do starej formy nedostal a po ôsmich sezónach strávených v Slovane sa pobral do trenčianskej Dukly, kde však dlho nepobudol a po 25 zápasoch skončil aj tam.

Na pôsobenie pod hradom Matúša Čáka tento obranca nespomína v najlepšom. Nasledoval teda návrat do klubu, v ktorom robil prvé krôčiky na ľade.

„Bol som rád, že po dlhých rokoch som si mohol opäť zahrať v meste, kde som vyrastal,“ povedal hráč, ktorý sa teší rovnako z každého streleného gólu.

Do Michaloviec za Ihnačákom

Po vyše roku strávenom doma sa Hančák stal jednou z posíl ambiciózneho celku zo Zemplína - HK Dukla Michalovce.

„Čakal som na ponuky zo zahraničia, ale keďže to nevyšlo, tak sa mi ozval tréner Dukly Miroslav Ihnačák, ktorý ma viedol aj vlani v Spišskej Novej Vsi, či by som nechcel prísť do Michaloviec. Neodmietol som, tak som teraz na Zemplíne. Zatiaľ som spokojný, vstup do súťaže nám vyšiel výborne, prvé dve stretnutia sme vyhrali. Kolektív je super, najviac si rozumiem s Milošom Bednárom, s ktorým bývam. Zabudnúť nemôžem ani na Maroša Žembu a Miloša Paľovčíka. Aj samotné mesto sa mi páči, bývame v jeho centre, takže už hneď v prvých dňoch som si ho prešiel,“ dodal obranca s číslom 39 na drese.

„Toto číslo som si vybral ešte počas pôsobenia v Slovane a odvtedy ho nosím,“ povedal na záver Daniel Hančák, ktorý má priateľku a zatiaľ bez detí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín