MICHALOVCE.Prostredníctvom podujatia Dies Pro Honore Civitatis – Na poctu mesta spoznávali Michalovčania historické fakty a udalosti svojho mesta.
V príbehu mladého mnícha Petra zistili, že kvôli majetkom panovalo v meste aj množstvo zloby a nenávisti. Každý chcel dediť rozsiahle majetky pánov z Michaloviec. Dedičia boli schopní únosov, vrážd či ďalších zločinov len aby sa zmocnili bohatstva.
Príbeh známeho zemplínskeho výtvarníka Teodora Jozefa Moussona poodhalil nielen jeho talent, ale aj búrlivý súkromný život. V metropole Zemplína prežil 33 rokov a vo svojich obrazoch zachytával najmä ženy v krojoch.
V treťom príbehu odkryli divadelníci aj nelichotivú súčasť histórie mesta - michalovských falšovateľov peňazí. Tí sa zapísali do dejín česko–slovenskej kriminality v roku 1933, keď ich odhalili četníci. Falošné peniaze vyrábal michalovský fotograf a potom ich so svojimi kumpánmi dávali do obehu v michalovských krčmách a obchodoch.
Historické osobnosti sa vrátili
V panteóne významných historických osobností Michaloviec vystúpil Albert Užský, ktorý preslávil Michalovce už v stredoveku, gróf Imrich Sztáray, ktorý prestaval kaštieľ a rímskokatolícky farský kostol a významnou mierou sa zaslúžil o rozvoj Michaloviec.
Diváci spoznali aj jedného z najstarších michalovských richtárov Benedika a Gabriela Strömpla, ktorý dal pred vyše 100 rokmi postaviť v centre mesta budovu Zlatý býk.
Kultúrnohistorické podujatie prebiehalo pod režisérskou taktovkou riaditeľky mestského kultúrneho strediska Milady Tomkovej, historikov Martina Molnára a Mateja Starjáka. V programe účinkovali folklórne súbory Svojina a Zemplín, Chorus Via Musica, Študenti FF UPJŠ Prešov a Hnojňane z Mihaľovec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
