STARÉ. Ján Poprik sa narodil v roku 1953 a už v detstve ho zaujala história. Profesionálne začal písať pred 35 rokmi.
„Históriou som sa začal zaoberať už v školskom veku, keď som sa dozvedel, aké osobnosti pôsobili v Pozdišovciach. Obzory som si rozšíril aj počas vojenčiny a po návrate som začal zhromažďovať akékoľvek poznatky o Pozdišovciach,“ povedal.
Momentálne býva v Starom, no láskou k svojej rodnej dedine sa netají. „Som rodák z Pozdišoviec a srdcom som stále Pozdišovčan.“
Okrem všeobecnej či cirkevnej histórie popularizuje aj ľudové zvyky (vianočné, svadobné). Jeho zatiaľ poslednou publikáciou boli nedávno vydané „Svadobné odpytovania“.
V Pozdišovciach pôsobili významné osobnosti
Pán Poprik tvrdí, že Zemplín z historického pohľadu má čo ponúknuť. Venuje sa hlavne Pozdišovciam, ktoré boli v minulosti významnou obcou. Pôsobili tu Jonáš Záborský, Július Barč-Ivan či Karol Seredaj.
„Július Barč-Ivan v Pozdišovciach napísal svoje najvýznamnejšie diela. Karol Seredaj bol učiteľ a kantor, ktorý prispel k záchrane zemplínskej kultúry, keď zozbieral zemplínske ľudové piesne. Spoločne so Záborským vytvorili stredisko slovenskej kultúry na Zemplíne. Aj vďaka nim získali Pozdišovce v tomto období významné postavenie.“
Významnými osobnosťami sú samozrejme príslušníci rodu Sirmaiovcov, ktorí ako krajinskí či vojenskí hodnostári v značnej miere ovplyvnili dianie na Zemplíne.
K tejto obci neodmysliteľne patrí hrnčiarstvo. „Hrnčiarstvo v Pozdišovciach je zachytené v písomnostiach už v roku 1416. Táto písomná zmienka sa vzťahuje na ozbíjanie pozdišovských hrnčiarov, ktorí sa vracali z trhov v Michalovciach. Pozdišovce boli baštou hrnčiarstva. Najznámejším bol Michal Parikrupa-Šipar a dodnes 300-ročnú rodinnú tradíciu udržiava jeho syn Ján,“ uviedol Poprik.
Chce vytvoriť súkromnú galériu hrnčiarstva
Koníček, aký má pán Poprik, je náročný na čas a priestor. Snaží sa, aby sa niečo z histórie zachovalo do budúcna. Okrem písania sa snaží vytvoriť menšiu súkromnú galériu hrnčiarstva. Už dnes má zozbierané naozaj pekné kúsky. „Ide hlavne o pozdišovskú keramiku. Snažím sa zhromažďovať výrobky pozdišovských hrnčiarov. Okrem toho zbieram aj zaujímavé predmety, ktoré sa bežne využívali v domácnosti.“
Ján Poprik je v Starom kronikárom od roku 2007. „Do tejto činnosti som nevhupol rovnými nohami. Už predtým som viedol kroniku Pozdišoviec, taktiež aj podnikovú kroniku a prílohu k farskej kronike v Strážskom.“ Svoje dlhoročné skúsenosti zúročil pri písaní staranskej kroniky pred 2 rokmi, keď v súťaži Slovenská kronika 2009 obsadil so zápisom za rok 2007 v kategórii obcí od 501 do 1 000 obyvateľov tretie miesto.
Poprik: Nadšenci ostanú
Mladí sa veľmi nezaujímajú o históriu. Pán Poprik má teóriu, ako by sa to mohlo zmeniť. „Vzťah k histórii sa dá pestovať už od útleho detstva. Potom vo vyššom veku sa na tom dá budovať. Treba to však brať ako nejaký šport. Keď organizujete nejaký športový krúžok, tak sa vám prihlási sto detí. Tie keď zistia, že tomu športu treba aj niečo obetovať, tak to niektorí vzdajú. Postupne sa ten počet znižuje, ale nakoniec nadšenci zostanú,“ povedal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
