TREBIŠOV. Desiatky zvedavcov, ľudová muzika a posmeľovanie sprevádzali vznik rekordu. Pokúsilo sa oň Vlastivedné múzeum, ktoré má v zbierke vzácne tradičné zariadenie na výrobu povrazov z 19. storočia.
„Doteraz sme ho používali len na prezentáciu tohto zaniknutého remesla. Povedali sme si, prečo sa nepokúsiť vytvoriť pomocou neho rekord. Také čosi na Slovensku ešte nikto neskúšal,“ povedala riaditeľka múzea Beáta Kereštanová.
Zariadenie sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane je drevený navijak so 4 hákmi, na ktoré sa upevnia špagáty, z ktorých sa lano vyrába. Na opačnej strane je pohyblivý stojan s jedným hákom, kde sa lano ukončuje.
Museli napnúť 150-metrové špagáty
Pracovník múzea Miloš Leško vysvetlil, že tradične má lano dĺžku 15-20 metrov. „Keď sme chceli vytvoriť rekord, museli sme nájsť spôsob, ako urobiť lano, dlhé 100 metrov.“ Potrebovali vyriešiť, ako napnúť osnovu pre špagáty, dlhé 150 metrov. Kvôli tomu vymysleli konštrukciu so 4 okami na stojane. Pri každej stál jeden pomocník, spolu ich bolo desať. „Je to náš vlastný patent. Špagát je z juty.“ Cez oká týchto pomôcok postupne prevliekol po 4 špagáty, hrubé asi 2,5 mm. Keď bola osnova hotová, začalo sa navíjanie.
Pokus o rekord prilákal zvedavcov
Pokus o kuriózny rekord prilákal desiatky zvedavcov. „Má to zaujímavú štruktúru. Viem, že toto dokázali robiť len vybraní ľudia,“ obdivoval nápad Michal Dziják.
S úsmevom priznal, že ani on už nepoužíva tradičné lano: „Dnes sa už všade používa modernejšie z umelej hmoty. Ale toto je urobené originálne.“
Celý proces od štartu po ukončenie lana trval asi dve hodiny.
Vyrobili lano dlhé 103 m
Konečné slovo mal komisár Knihy slovenských rekordov Marián Angelovič, ktorý napnuté lano premeral. Na konci sa na čítačke objavilo 103 m. Toto číslo napísal aj na certifikát, ktorý odovzdal riaditeľke múzea Beáte Kereštanovej. Ide o ustanovujúci rekord, získalo ho Vlastivedné múzeum. Pre mesto Trebišov je to historicky prvý zápis do knihy rekordov.
Zaujímavosti o povrazníctve
Historik Juraj Žadanský vysvetlil, že povrazníctvo bolo jedným z troch najrozšírenejších remesiel v regióne Zemplína. Prvé bolo kováčstvo, druhé kolárstvo. Povrazy potrebovali sedliaci, ktorí obrábali pôdu s koňmi, používali sa na konské postroje, nezaobišli sa bez nich zvonári či hrobári.
Éru povrazníctva ukončil v 60. rokoch minulého storočia príchod poľnohospodárskych družstiev a kone nahradili traktory. Svoju rolu zohral aj priemyselný pokrok.
Vlastivedné múzeum vlastní dve zariadenia na ručné pletenie lán. Jedno získalo z Hriadok, druhé zo Sečoviec. V jeho zbierkach je aj modernejšie povraznícke zariadenie s elektromotorom.
Posledným zemplínskym povrazníkom bol Dezider Vetrecin z Vysokej nad Uhom, ktorý vo veku okolo 85 rokov zomrel asi pred 10 rokmi.
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
