Lúky sa zmenili pre koscov na fitnes v prírode

Slnkom zaliata lúka, kosci v krojoch, hrabáčky a do toho ľudový spev. Tak to v sobotu vyzeralo na celoslovenskej súťaži v ručnom kosení Zemplínska ostrá kosa v obci Nižný Hrušov vo Vranovskom okrese.

NIŽNÝ HRUŠOV. Na východe sa súťažne kosí len vo Veľkom Šariši a Sedliciach pri Prešove. Vlani do zoznamu pribudol aj Nižný Hrušov.

Na lúke pri družstve sa stretlo takmer 50 koscov z celého Slovenska. Najstarší boli 70-roční chlapi Ján Šoltés zo Sedlíc a Juraj Leško z Nižného Hrušova, najmladším bol len 18-ročný Matúš Caban z Pohorelej. Kosila sa plocha od 25 do 50 metrov štvorcových. Rozhodoval čas aj kvalita. Atmosféru dotvárali hrabáčky v krojoch, koscom spievali folklórne skupiny z rôznych častí Slovenska.

Súťažili aj manželské páry

Na súťaž prišiel aj Štefan Straka z Čierneho nad Topľou: „Vstal som ráno od štvrtej, stihol som ručne pokosiť so synmi doma, teraz som prišiel sem.“ Úspešne nakazil aj manželku Anku, ktorá súťažila prvýkrát: „Je to super, prečo nie. Kosiť vieme všetci.“

„Prišiel som si to vyskúšať, lebo doma mám veľký pozemok a celý ho kosím ručne,“ priznal sa Jozef Kratochvíl zo Sečoviec.

Súťažila aj Helena Bažalíková z Nižného Hrušova: „Moji chlapi nikdy neboli doma a zvieratám bolo treba nakosiť - tak som sa to naučila aj ja. V dedine to vedia, preto ma nahovorili na súťaž. “

Chýbať nemohol šéf Slovenského koseckého spolku Lukáš Janoško z Pohorelej. Prišiel naboso, v kroji, ktorý dopĺňali „jánošíkovské“ vrkoče. Tento učiteľ telocviku dnes obrába hektáre pôdy na Horehroní, chová ovce a kozy: „Všetko kosím ručne. Súťažne sme to začali robiť, lebo sme chceli oživiť tradície, podnietiť u ľudí návrat k prírode a je to aj ekologické. Čo by sme sa potili v zaprášenom fitnescentre, keď môžeme mať takýto fitnes na lúke?“

Diváci: Kosy nahradili kosačky

Juraj Soták z Nižného Hrušova poznamenal: „Ešte prednedávnom ste mohli po dedine počuť skoro ráno jemný zvuk kosy na tráve a potom brúsenie. Dnes už môžete počuť akurát tak hukot kosačky. Dobre, že sa ku kose vraciame aspoň takto.“

S nostalgiou na koscov hľadel aj Bartolomej Tatarka z Hencoviec: „Kosa vymiera, lebo niet pre koho kosiť. Každý dakedy doma choval zvieratá a tým bolo treba seno. Dnes? Chlievy sa prebudovali na kúpeľne, lúky stoja nepokosené.“

Iniciátor novej tradície Juraj Barkóci starostu Juraja Tomáša (KDH) dlho nahovárať nemusel. „My, dedinčania, sme vždy boli spojení s pôdou a kosa bola neodmysliteľnou súčasťou každej domácnosti. Dnes ustupuje technike. Našťastie, ľudia kosiť nezabudli. Aj takto chceme oživiť tradíciu,“ povedal.

Najlepšie sa darilo Oravčanom, vyhrali ako družstvo. Medzi mužmi nad 60 rokov zvíťazil Ján Štajer, v kategórii mladých Matúš Caban. Z mužov do 60 rokov bol najlepší Ján Mešťan. Najšikovnejšou ženou bola Milka Šeligová.

Helena Bažalíková musela často doma kosiť namiesto chlapov, ktorí boli stále preč. Súťažiť bola pre ňu hračka.

Každý kosec mal inú kosu. Mnohí si ich dali vyrobiť špeciálne pre seba - nesporne neobyčajnú kosu mal Ľubomír Pastucha z Považia.

Výkony súťažiacich hodnotila trojčlenná porota - Milan Jusko, Michal Hromuľák a Vincent Sedlák. Hodnotili čas, ale aj kvalitu - za nekvalitu pridávali trestné body.

K ručnému koseniu neodmysliteľne patria hrable. Rota hrabáčok v krojoch sa činila po každom súťažiacom.

Šéf Slovenského koseckého spolku Lukáš Janoško bol neprehliadnuteľný – v kroji, s vrkočmi a naboso. Modernej technike sa tento naturista ale predsa len nevyhol - mobil, fotoaparát a slnečné okuliare sú jeho povinnou výbavou spolu so špeciálne upravenou kosou.