Ak chcete vidieť exotické korytnačky, ktorých prirodzeným domovom sú rieky v južnej časti USA, či Mexiku, nemusíte cestovať do Ameriky ani do zoologickej záhrady. Udomácnili sa už vo voľnej prírode na východe Slovenska.
MICHALOVCE. Mnohí Michalovčania len neveriacky krútili hlavou, keď počas jarnej prechádzky v okolí jazierka Baňa v Michalovciach spozorovali na hladine plávajúce korytnačky.
Vôbec sa neboja
Vyše 25 centimetrov dlhé plazy sa zvyknú na pravé poludnie vyhrievať na kúskoch dreva, ktoré trčia na hladine.
“Je to nádhera. Priamo od brehu sa dajú nerušene pozorovať, ako sa vyhrievajú. Vôbec nemajú strach,“ povedala nám 63-ročná Anna z Michaloviec.
Podľa odborníkov ide o korytnačku písmenkovú ozdobnú (trachemys scripta elegans), ktorej typickým domácim prostredím je juhovýchodná časť USA, Mexiko, až severozápad Južnej Ameriky.
Spozorovať ich však môžete aj na rieke Laborec, Zemplínskej šírave alebo jazierku Baňa v Michalovciach. Obojživelníky vypustili do riek a jazier pred rokmi domáci chovatelia. Korytnačky sa životu vo voľnej prírode prispôsobili.
Škodia iným živočíchom
Zoológovia tvrdia, že korytnačka je v našom regióne invazívny plaz, ktorý je neprirodzeným konkurentom pre iné živočíchy. Živí sa menšími žabami, žubrienkami a rybkami. Je konkurentom najmä pre niektoré plazy, hlavne pre užovky, ale aj pre väčšie ryby.
Na Slovensku vypustili korytnačku do voľnej prírody viacerí domáci chovatelia, ktorí jej chov nezvládali. “Najmä keď korytnačky narástli a akvárium im už bolo primalé,“ vysvetlila zoologička Zuzana Argalašová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat.
V regióne Zemplína spozorovali korytnačky pred vyše šiestimi rokmi. Ich presný počet na území Slovenska je ťažké odhadnúť, pretože žijú skrytým životom, najmä vo vode. Na breh vyliezajú, len aby sa ohriali na slnku. Niekoľko kusov zaregistrovali aj na juhu Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Na Slovensko boli pôvodne dovezené do akvaristických obchodov v 80. rokoch. Patria medzi najčastejšie chované korytnačky v zajatí. Po troch rokoch života dosahujú veľkosť okolo 20 centimetrov.
Už sa nedovážajú
Argalašová potvrdila, že korytnačka sa v našom prostredí adaptovala a pravdepodobne sa aj úspešne rozmnožuje. V michalovskom jazere ich žije asi päť.
„Je to dravec, ktorý zožerie za deň aj tri menšie rybky, ale nepredstavuje vážne ohrozenie pre miestny biotop,“ dodala.
Po sprísnení novelizácie vyhlášky CITES o obchode s chránenými živočíchmi sa od roku 2002 už tento druh do Európskej únie dovážať nesmie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
