Psychológovia upozorňujú na chýbajúcu fantáziu, neschopnosť abstraktne myslieť či komunikovať, a emocionálnu nevyrovnanosť. Apelujú na rodičov, aby deti k čítaniu viedli už od útleho veku.
MICHALOVCE. Mesiac knihy si na Slovensku pripomíname od roku 1955. Odvtedy sa veľa zmenilo. Dnes ľudia čítajú málo. Televízia, internet a počítačové hry vytláčajú knihy do úzadia. Napriek všetkému sa nájdu aj takí, ktorí im ostali verní.
"Čítam rád, ale nie vždy si viem nájsť čas. Čítam už od detstva, viedli ma k tomu rodičia. Baví ma hlavne literatúra faktu, ale občas siahnem aj po dobrom románe. Čítanie ma upokojuje," povedal 37-ročný Miloš Rovňák.
Mladí odmietajú povinné čítanie
Riaditeľka Zemplínskej knižnice Gorazda Zvonického (ZKGZ) Alena Vasiľová potvrdila, že mladí ľudia si nevytvorili vzťah k čítaniu: "Celosvetový trend je, že čoraz menej ľudí číta. Naopak tí, ktorí čítajú, zase čítajú veľa."
Tento fenomén sa podľa nej dá zvrátiť výchovou mladej generácie. Podľa nej by povinné čítanie na školách malo prejsť zmenami: "Všetko povinné mladí odmietajú. Aj keď sa názov zmenil, postoj detí zostal. Pomohlo by, keby si mohli vyberať literatúru, ktorá sa im páči."
Klasiku vytlačila fantasy literatúra
Podľa Vasiľovej sa požiadavky mladých čitateľov veľmi zmenili. Verneovky zapadli prachom. "Mladí dnes dávajú prednosť fantasy literatúre. Zaujímajú sa o upírov, záhady, čarodejníkov. Dievčatá obľubujú dievčenské romány." Klasické rozprávky sú vraj stále "in" a malí knihomoli im zostávajú verní.
Podľa riaditeľky počet čitateľov napriek všetkému výrazne neklesá. "Oproti minulému roku je rozdiel malý. Verím, že v roku 2011 nám pribudnú noví."
Zvýšiť záujem o čítanie sa snažia organizovaním podujatí, hlavne pre deti. Pripravujú besedy s autormi, súťaž o kráľa detských čitateľov, čitateľský maratón a ďalšie. Medzi najzaujímavejšie patrí medzinárodné podujatie Noc s Andersenom, keď deti v knižnici strávia celú noc.
Miroslava: Dávam prednosť knihe
Medzi mládežou, ktorej knihy nevoňajú, sú aj výnimky. Vysokoškolská študentka Miroslava Valkovičová si život bez čítania nevie predstaviť: "Dalo by sa povedať, že je to najobľúbenejší spomedzi mojich koníčkov. Na dobrú knihu si vždy nájdem čas, prečítam v priemere jednu za mesiac."
Najčastejšie číta romány, science fiction a urban fantasy: "Pri príbehoch, ktoré sú aj sfilmované, dávam prednosť písanej podobe."
Naopak, 53-ročná Júlia nečíta takmer vôbec: "Ku knihám nemám veľmi vzťah. Dávnejšie som občas čítala, ale najviac jednu za rok. Uprednostňujem časopisy."
Názor
Pedagóg: Deti čítajú málo
Slovenčinárka Daniela Majerová je presvedčená, že žiaci siahajú po knižke veľmi zriedka: "Deti čítajú veľmi málo. V triede by som ich vedela spočítať na prstoch jednej ruky." Priznáva, že to prináša ťažkosti. "Mladí ľudia majú neskôr slabú slovnú zásobu a problémy s komunikáciou. O pravopise nehovoriac. Často nevedia vyjadriť svoj názor, lebo ťažko hľadajú vhodné slová." Rozdiel medzi čítajúcim a nečítajúcim žiakom je viditeľný: "Kto číta málo, nevie porozumieť textu. Nedokáže povedať, o čom práve čítal, ani rozlíšiť, čo je v texte dôležité."
ope
Názor
Psychológ: Počítač a televízia knihu nenahradia
Na nenahraditeľnosť čítania televíziou, internetom či počítačovými hrami upozorňuje detská psychologička Magdaléna Kolodiová: "Dieťa, ktorému v predškolskom veku čítajú rozprávky, si rýchlejšie buduje aktívnu slovnú zásobu." Ak dieťa počúva text a nevidí obraz, identifikuje sa s hrdinami a viac využíva vlastnú predstavivosť. "Pasívne formy prijímania informácií to neprinášajú."
U detí, ktoré nečítajú, sa podľa Kolodiovej neskôr v škole môžu prejaviť obmedzené vyjadrovacie schopnosti: "Často tvoria len holé vety, chýba im slovná zásoba. Majú aj problém pri nadväzovaní sociálnych kontaktov."
Dôležitú rolu majú podľa nej rodičia: "Kniha má byť prirodzenou súčasťou výchovy, nie alternatívou k televízii. Nenahraditeľný je kontakt rodiča s dieťaťom. Keď čítajú spolu a potom sa o tom rozprávajú, vzniká komplexný zážitok, ktorý sa nedá ničím nahradiť."
Deti podľa nej treba vychovávať k čítaniu od útleho veku. "Rodičia majú byť vzorom. Poznajú svoje deti a vedia im ponúknuť knihu, ktorá je adekvátna ich veku." Začať s tým treba už v troch, štyroch rokoch: "Nútiť do čítania 12-13-ročné deti je už neskoro."
Rozdiel medzi oboma skupinami je často výrazný: "Čítajúce deti sú väčšinou emocionálne zrelšie, majú dobré vyjadrovacie schopnosti, vedia abstraktne myslieť, majú fantáziu, predstavivosť, sebaistotu. Toto všetko nečítajúcim neraz chýba, dôsledkom môžu byť neurózy, pocity úzkosti či hyperaktivita."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
