Z viac ako 800 prihlásených slovenských obcí uspelo len 200. V regióne Zemplína sa môžu na peniaze tešiť obce na severe a pod horami. Juhozemplínski starostovia tvrdia, že schému našili skôr pre podhorské obce. Vláda uisťuje, že aj ostatné obce ešte budú mať šancu.
MICHALOVCE/ZEMPLÍN. Prvú etapu projektov protipovodňových opatrení vláda schválila 9. marca. Rozhodla sa podporiť vybudovanie prvkov na zadržiavanie vody s objemom minimálne 6 miliónov metrov kubických (m3). Počas výstavby očakáva vytvorenie viac ako 2 500 pracovných miest.
Budovanie jazierok a obnova mokradí
Prihlásiť sa mohli obce, ktorých sa povodne týkajú najviac a objavujú sa v nich opakovane. Dôraz kládli hlavne na tie, ktoré ležia v horných častiach povodí a v horských, resp. podhorských oblastiach. Prihlásiť sa mohli tie, ktoré chcú vybudovať jazierka v priekopách ciest, zábrany na svahoch či zavodňovacie pásy. Navrhnúť mohli aj zvýšenie lesnatosti územia či obnovu mokradí.
Vláda stanovila štyri kritériá. Najväčšiu váhu mal výskyt prívalových povodní v danej oblasti v minulosti a výška predpokladaného rizika vzniku povodní. Menej dôležité prvky sú poloha obce v horných častiach povodí a miera nezamestnanosti. Samosprávy mali na prihlásenie šibeničný termín – zaregistrovať sa museli do 17. marca.
Na juhozemplínske obce schéma nesedí
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) privítalo krok vlády, ktorý vníma ako prevenciu pred povodňami. "Uvidíme aký bude záujem samospráv, v každom prípade sa im ponúka veľmi atraktívna pomoc. Jednoducho, teraz sú na ťahu," uviedol Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS.
ZMOS bol pri výzve optimistický. Hoci južný Zemplín vlaňajšie povodne zasiahli naplno a pod vodou boli desiatky obcí, mnohé to museli vzdať už pred podaním prihlášky. Neprihlásili sa Veľaty, kde bol stred dediny pod vodou. Vzdali to aj Malčice, hoci ich okrajová časť Kamenná Moľva vlani zostala pod vodou a museli z nej evakuovať desiatky obyvateľov. Výzva vlády totiž na obec nesedí. "Nie sme priamo ohrození tokom. Nás sa to v podstate netýka," povedal starosta Malčíc František Lopašovský (nez.)
Neprihlásilo sa ani Slovenské Nové Mesto, kde vodu z dediny vlani čerpali celé týždne. "Oboznámili sme sa s podmienkami, v prvej vlne sa nezapojíme," uviedol starosta Ján Kalinič (SDKÚ-DS, Most-Híd).
Oborín chcel hrádzu. Neuspel
Jednou z mála obcí, ktoré dúfali v podporu, bol Oborín. Ako uviedol starosta Arpád Csuri (Most-Híd), plánovali postaviť malú hrádzu okolo Kucian, ktoré boli vlani pod vodou a tiež tu museli evakuovať ľudí: "Chceme vytvoriť aj malú nádrž na mŕtvom ramene rieky, do ktorej by sa v prípade potreby voda vpúšťala."
Zoznam 200 obcí, ktoré po 18. marci vláda vybrala, ho nepotešil: "Mali sme už určité veci premyslené, katastrom obce pretekajú až tri rieky. Sme, samozrejme, sklamaní, ale tušili sme, že to nebude pre nás." Starosta Oborína je presvedčený, že projekt bol šitý hlavne na obce v horských oblastiach.
Zabodovali dediny na severe
V zozname vyvolených sme našli len pár zemplínskych obcí. Väčšinou ide o malé dedinky Medzilaboreckého, Sninského a Sobranského okresu. Na zoznam sa dostali aj Choňkovce a Podhoroď. Ján Skyba (Smer-SD), starosta Choňkoviec, je rád, že sa dostali medzi obce, ktoré vláda finančne podporí: "Kto nezažil povodeň, nevie, o čo ide. Ihneď zvolám mimoriadne zastupiteľstvo a vytypujeme lokality, kde by sme tento projekt mohli u nás realizovať."
Starosta obce Podhoroď Jaroslav Mihaľov (Smer-SD) sa tiež potešil, že sa obec dostala na zoznam: "Bol som na stretnutí starostov a v podstate už vieme, čo budeme robiť. Obcou pretekajú dva potoky, ktoré nás môžu ohroziť. Prvky ochrany postavíme v lesoch v katastri obce."
Čo bude ďalej
Úrad vlády na prvú schému na rok 2011 vyčlenil 24 miliónov eur z EÚ aj štátneho rozpočtu. Výška schválených financií pre úspešné obce bude závisieť od rozpočtu predloženého projektu. Maximálna výška podpory pre obec je 120 000 eur. Obce, ktoré vyhoveli, musia do konca marca vyhlásiť verejné obstarávanie. Víťazná ponuka je zároveň záväznou časťou zmluvy medzi obcou a vládou. Potom dostanú peniaze na účet. Celý projekt musia ukončiť najneskôr do 31. októbra 2011.
Zemplínske obce, ktoré neuspeli, majú šancu v budúcnosti. Naopak, aj obce, ktoré boli úspešné, môžu o finančné prostriedky žiadať opätovne, ak splnia dané kritériá v druhom realizačnom projekte, ktorý pripravuje Úrad vlády. Potvrdil to Jozef Turčák zo sekretariátu splnomocnenca vlády: "Druhý projekt by mal byť schvaľovaný už 15. mája. Ten bude postavený na iných princípoch. Toto je len jeden druh projektu. Možností bude stále viac. Existuje snaha získať peniaze aj z nórskeho finančného mechanizmu."
Turčák dodal, že cieľom prvého projektu je snaha urobiť určitý poriadok v krajine, nie v povodiach: "Ide hlavne o horské oblasti, kde sa začínajú pramene. Keď zrevitalizujeme 200 vybratých obcí, môžeme ochrániť ďalších 500 v povodí pod nimi."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
