Výstupom cez súkromné pozemky riskujú úraz na blate. Gréckokatolícke arcibiskupstvo vraví, že na prvom mieste bola jeho rekonštrukcia. Odporúča iné kostolíky s lepším prístupom.
JALOVÁ/PREŠOV. Krásu národného parku a drevených kostolíkov sa počas návštevy Slovenska rozhodla ukázať blízkym Humenčanka Lucia, ktorá žije vo Švajčiarsku. Namierili si to priamo do Jalovej. "Autom sme stúpali hore dedinou. V smere jazdy sme nevideli žiadnu informačnú tabuľu. V celej dedine sme stretli len dvoch mužov. Jeden sa ponúkol, že nám cestu k chrámu na kopci ukáže, druhý, že nám ho aj otvorí."
Prístup cez dvor opusteného domu
"Vošli sme na dvor rodinného domu, okolo ktorého sme predtým prešli autom. Nenapadlo by nám, že sa tade ide ku kostolíku a už vôbec nie vstúpiť do dvora na súkromný pozemok," povedala Lucia.
K chrámu sa štverali záhradou a potom lúkou. "Nebolo sa čoho pridržať. Chýbalo zábradlie. Bolo blato, šmýkalo sa."
Hore ich už čakal Juraj Zubaľ. Od kostolíka má kľúče. Prišiel v gumákoch cez humno za svojím domom. Švajčiari nechceli pamiatku znečistiť. Topánky si čistili, ako mohli. Len si zamazali ruky. Lucia šla dnu bosá. Po návrate si zablatili celé auto. "Kostolík je krásny. Pán Zubaľ bol veľmi milý," chválili ho. "Nenechal by som ich stáť vonku. Prišli predsa z takej diaľky. To by nebolo ľudské," reagoval.
Na otázku, či pôjdu k ďalšiemu kostolíku, odpovedali: "Nie, ďakujeme."
Zubaľa komplikovaný výstup hostí mrzel: "Ale ani naši, keď idú na bohoslužbu, nejdú hore inak. Žiaden spevnený chodník tam nevedie."
Miestni ďakujú za ústretovosť majiteľom rodinného domu. "V Jalovej už nebývajú. Súhlasili, aby mohli ľudia prechádzať ku kostolíku cez ich dvor."
Juraj ukázal aj jedinú informačnú stopu - smerovú šípku. Papierik s kresbou kostolíka však ktosi z jednej strany strhol. Miniobrázok bol viditeľný len po ceste späť.
List opisujúci rovnaké skúsenosti majú aj v jednom hoteli pri Snine. "Presne to isté zarazilo českých turistov," povedala recepčná.
Pamiatkari prístup neriešia, pre obec je orieškom
Na Krajskom pamiatkovom úrade v Prešove nám povedali, že úrad prístup ku kostolíku nerieši.
Starosta Jalovej Ján Zubaľ (KDH) reagoval, že s problémom pohnúť nedokáže. Pozemky okolo kostolíka majú veľa majiteľov. Verí však v dohodu, lebo sú to gréckokatolíci: "Ide predsa hlavne o prístup do ich chrámu."
V Jalovej sme sa však dozvedeli, že ľudia sa tu pozemkov vzdávajú ťažko. "Na peniaze na tie zeme museli ich dedovia drieť v Amerike. Tu majú ľudia k pôde silnejšie puto než inde."
Dedina pustne. "Žije nás tu teraz asi 64. Vlani sme pochovali až ôsmich," prezradil Juraj Zubaľ.
Cirkev: Chrám sme zachránili
Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Ľubomír Petrík vysvetlil, že predkovia mali vo zvyku stavať chrámy nad dedinou na vyvýšenom mieste. Aj kňaz chodí tou cestou, čo turisti. Potvrdil, že okolité pozemky nie je ľahké odkúpiť. Ani pre cirkev. Záleží to podľa neho od vôle vlastníkov, no aj od financií cirkvi: "S týmito problémami je spojená aj realizácia prístupovej cesty. V Jalovej sme zatiaľ urobili to najpodstatnejšie, že sme chrám zachránili. Cirkev zabezpečila jeho kompletnú rekonštrukciu, aj zreštaurovanie vzácneho ikonostasu."
Gréckokatolícka cirkev vlastní 27 z 36 drevených chrámov. "Postupne ich rekonštruujeme všetky, to je priorita," zdôraznil hovorca.
Zriadili aj cestovnú agentúru Byzant, zameranú na drevené kostolíky. Turistom odporučil poradiť sa s pracovníčkou agentúry a vybrať si tak najvhodnejšie alternatívy prehliadky drevených chrámov. V regióne postupne inštalujú aj informačné tabule a pútače o kostolíkoch.
Prezentácia chrámov
Výsledkom projektu, na ktorom posledný rok pracovalo Gréckokatolícke arcibiskupstvo v Prešove, sú audio sprievodca v desiatich jazykoch, informačný leták o drevených chrámoch, prezentačná brožúrka a pamätná turistická pečiatka. Sú k dispozícii návštevníkom chrámov v obciach Kožany, Jedlinka, Potoky, Nižný Komárnik, Uličské Krivé a Kalná Roztoka v okresoch Bardejov, Stropkov, Svidník a Snina.
Projekt je súčasťou dlhodobého programu, ktorého cieľom je záchrana a prezentácia drevených chrámov. Jeho hodnota je viac ako 46-tisíc eur. Podporila ho EÚ.
sita
Poznámka
Rozhodujúce maličkosti
Z každej strany sa na nás hrnú správy o projektoch rozvíjajúcich turizmus v regiónoch. O tom, ako sa za získané peniaze z Európskej únie ukážeme svetu, ako sa u nás budú cítiť turisti v bavlnke. Nehovoriac už o tom, že sakrálnymi pamiatkami sa hrdíme na veľtrhoch cestovného ruchu.
Lenže čo ak sa tí turisti z únie k nám aj ozaj vyberú? A vydajú sa na miesta, ktoré si vyberú bez nášho odporúčania? Z fotografií a informácií, ktoré o klenotoch národa šírime cez internet, plní očakávania...
No a? Veď sa len deje to, po čom toľko pištíme a na čo pýtame peniaze z únie.
Môžeme im mať za zlé, keď sa po takej skúsenosti, aká na nich čaká v Jalovej, budú cítiť oklamaní? Môžeme sa na nich hnevať, že im na strmom svahu chýba jednoduché zábradlie za pár eur? Môžeme im mať za zlé, že okamžite stratia záujem aj o kostolíky, v ktorých sa môžeme pochváliť audiosprievodcami v rôznych jazykoch za stovky eur?
Myslím, že v Jalovej netreba asfaltku, len trošku chochmesu. Pár drevených trámov na svahu, jednoduché zábradlie a trošku väčší pútač. Je to veľa? Je to nemožné? Čo tak trocha priazne ľuďom, ktorým stojí za to spoznať tamojšiu históriu?
Obdiv si zaslúžia ľudia aj kostolík v Jalovej. Nie nadarmo je národnou kultúrnou pamiatkou. Ak to ako národ zabezpečiť nedokážeme, tak si to priznajme. Sami pred sebou aj pred svetom. Ten, kto sa do Jalovej vyberie kvôli duchovným hodnotám, si do batožiny rád pribalí praktické gumáky. Niekedy urobia väčšiu službu ako audiosprievodcovia.
Anna Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
