Obyvatelia obcí na juhovýchodnom Zemplíne uprednostňujú vlastné, väčšinou kontaminované studne alebo minerálku.
KOŠICE. Pred tromi rokmi dala Východoslovenská vodárenská spoločnosť do prevádzky verejné vodovody v 31 obciach okresov Michalovce a Trebišov. Ich kapacitu však miestni nevyužívajú ani na tretinu.
Projekt Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie juhovýchodného Zemplína stál miliardu korún (viac ako 33 miliónov eur) zaplatila Európska únia, vodári sa na investícii podieľali piatimi percentami. Len v 21 obciach okresu Michalovce naťahali takmer 82 kilometrov potrubí a vybudovali vyše štyritisíc vodovodných prípojok.
„Ak sa do dvoch rokov počet odberateľov nezvýši, je reálny predpoklad, že budeme musieť peniaze únii vrátiť," hovorí generálny riaditeľ VVS Stanislav Hreha.
Príliš hnojili Čo spôsobujú samy osebe sú pre človeka málo škodlivé, v zažívacom trakte sa môžu redukovať na toxickejšie dusitany, dusitany sú nebezpečné najmä pre dojčatá, reagujú s hemoglobínom, ktorý sa redukuje na methemoglobín a nie je schopný prenášať kyslík, okysličovanie tkanív je ohrozené, najmä deti viditeľne zmodrejú, v organizme sa môžu tvoriť Nnitrozamíny, ktoré môžu byť karcinogénne.
Zdroj: Janka Stašková, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Michalovciach
Mnoho zdrojov pitnej vody na Východoslovenskej nížine je kontaminovaných. Spodné vody obsahujú množstvo dusičnanov, mangánu, železa a ďalších škodlivých látok, čo je najmä výsledok extrémneho používania dusíkatých hnojív v bývalom režime.
Limit dusičnanov je 50 miligramov na liter vody a desať miligramov pre dojčatá. Od roku 2006 do roku 2010 bolo z 9656 odobratých vzoriek 3249 nevyhovujúcich. Najvyššia nameraná hodnota bola 563 miligramov na liter.
V Hažíne (okres Michalovce) nevyhovovala ani jedna vzorka. „V okrese Trebišov sme vlani namerali prekročenie limitov dusičnanov až v 67,2 percenta odobratých vzoriek," hovorí výrobno-technický riaditeľ vodární Rudolf Koščiško. Na Svetový deň vody 22. marca budú robiť analýzy vzoriek zo studní zadarmo.
Vodárne priznávajú chybu Napriek výsledkom analýz veľká časť obyvateľov dáva prednosť vlastnej vode. „Tvrdia, že ju pili ich rodičia a starí rodičia a nič im nebolo," hovorí riaditeľ vodárenského závodu v Michalovciach Oliver Petrík.
„Žijú v presvedčení, že voda z vodovodu je drahá. Pritom kupujú podstatne drahšie minerálky v obchodoch. Niečo stojí aj prevádzka čerpadla, ktoré vodu zo studne ťahá, studne treba sanovať, čo tiež nie je lacné."
Hreha pripúšťa, že vedenie spoločnosti urobilo chybu, keď neuzavrelo zmluvy o budúcich zmluvách s odberateľmi. „Vodovod sme začali budovať v roku 2003. Bol to prvý veľký projekt a my sme boli radi, že sa nám podarilo získať peniaze z eurofondov."
Dnes ponúkajú ľuďom možnosť napojiť sa na vodovod za jedno euro. „Musia však podpísať zmluvu na päť rokov a na minimálny odber deväťdesiat kubíkov ročne, čo je pre dvojčlennú rodinu smiešny odber," dodáva Hreha.
V dedinách chýba osveta, vodovod sa zdá drahý
KOŠICE. Obce na Zemplíne sa postupne vyľudňujú, zostávajú v nich väčšinou starí ľudia. V dedinách azda nenájdete dom, ktorý by nemal vlastnú studňu. Aj keď vodu nepijú, polievajú ňou aspoň záhradu.
„Na počet odberateľov pitnej vody z vodovodu má určite vplyv aj demografický vývoj. Skúste presvedčiť staršieho človeka, ktorý celý život konzumoval vodu zadarmo z vlastnej studne, nech sa napojí na vodovod," uvažuje Anita Gašparíková z vodárenskej spoločnosti.
V Stretave žije 650 obyvateľov. Na 189 prípojok je napojených 30 odberateľov. „Projekt sa rodil v mojej kancelárii, každý chcel vodovod. Keď prišlo na lámanie chleba, zrazu si nechalo osadiť vodomery trinásť rodín. Ľudia u nás sú konzervatívni, jednoducho ich nepresvedčíte, že voda z vodovodu je lacnejšia ako minerálka z obchodu," hovorí starosta Marek Keher.
V Malčiciach z 348 prípojok odoberá pitnú vodu 114 odberateľov. Po vlaňajších záplavách si vodu nechalo zaviesť 24 rodín. „Povodne zaplavili všetky studne. Presviedčali sme ľudí, kto sa pripojil na vodovod, dostal od obecného úradu 50 eur dotáciu," spomína bývalá starostka Marta Tomková.
Najviac odberateľov majú v Zemplínskej Širokej. Z 285 prípojok je využitých 172. „Ponúkli sme ľuďom za euro výstavbu šachty na vodomer a ventily. Nebyť osvety a stimulu, asi by sme boli tam, kde ostatní," hovorí starosta Vladimír Mati.
Oliver Petrík z vodární je presvedčený, že odberateľov by mohlo byť podstatne viac. „Niektorí starostovia sa k problému stavajú dosť vlažne."
(sen)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
