Hŕba v parku stála 8 180 €, za ďalšiu dodávku mesto zaplatilo 3 800 €. Len samotná doprava vyšla na 5 700 €.
TREBIŠOV. Trebišovský mestský park s rozlohou takmer 80 hektárov je najväčším na Slovensku. Je pamiatkovo chránený. Posledné roky ľudí pri vstupe do parku od kúpaliska rušila netradičná atrakcia – hory kameňa. Vedenie mesta tvrdilo, že mal slúžiť na opravu plota, ale k riešeniu mal pripomienky krajský pamiatkový úrad.
Hŕba zmizla, je pri Paričove
Krátko po výmene vedenia na radnici kameň z parku zmizol. Ťažké autá ho zložili na okraji mestskej časti Paričov. Mesto informovalo, že poslúži na protipovodňové opatrenia. Potvrdila to aj riaditeľka trebišovskej pobočky Povodia Bodrogu a Hornádu Slovenského vodohospodárskeho podniku Eva Kolesárová: "Poslúži na spevnenie hrádze Trnávky." Podľa jej slov sa s mestom dohodli na prevezení kameňa: "Mesto malo zásadnú podmienku, aby kameň zostal na území mesta, čo sme rešpektovali."
Viceprimátor: Dodávka išla hneď do spotreby
Nápad má háčik - vysokú cenu kameňa. Podľa novely zákona o hospodárení s majetkom obcí musí mesto majetok predávať cez verejnú súťaž, dražbu alebo priamo. Rozhodujú o tom poslanci. Zásady hospodárenia s majetkom mesta Trebišov hovoria, že poslanci musia schvaľovať prevod majetku v hodnote nad 5 000 €. Do tejto sumy môže rozhodovať primátor.
Mesto súťaž nevypisovalo. Viceprimátor Róbert Puci (Smer-SD) pripustil, že hodnota veľkého lomového kameňa v parku 8 180 € je nad hranicou 5-tisíc eur. Napriek tomu podľa neho presun kameňa nespadá pod zákon o majetku obcí: "Nie je zapísaný na majetkovom účte. Pri zisťovaní jeho pôvodu sme zistili, že na tomto účte nikdy ani vedený nebol. Účtovne bol po dodaní zavedený do položky opravy a údržby a hneď šiel do spotreby." Mesto si preto myslí, že nemá povinnosť riešiť jeho presun cez súťaž alebo dražbu.
Najskôr kameň, potom projekt...
Mesto si kameň objednalo v roku 2008. "Kúpe nepredchádzal žiaden projekt na využitie kameňa. Až v roku 2009 sme v dokumentácii našli žiadosť mesta o stanovisko krajského pamiatkového úradu s tým, že kameň chce využiť pri oprave oplotenia v parku. V odpovedi z júna 2009 to síce pamiatkari povolili, ale s prísnymi podmienkami, ktoré mesto nedokázalo splniť," tvrdí Puci.
V dokladoch k faktúram za kameň je aj ďalšia nejasnosť. "Kupovali sa tri veľkosti. Ten najväčší za 8 180 € uložili v parku, ale boli aj dve menšie frakcie za 3 800 €. Doprava mesto stála asi 5 700 €."
Poslúži proti povodniam
Puci považuje použitie kameňa na ochranu proti povodniam za najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie. Mesto má dve podmienky – že zostane na území mesta a že jeho dopravu zaplatia vodohospodári.
Stanovisko ZMOS
Je to v poriadku
Malo mesto na predaj kameňa vypísať verejnú súťaž? Podľa odborníka na samosprávu z Transparency International Slovensko Ivana Rončáka je základnou otázkou, či kameň je v účtovníctve vedený ako majetok obce. Pokiaľ nie, mesto nepochybilo.
O stanovisko sme požiadali Združenie miest a obcí Slovenska. Podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka je dôležitým detailom to, že kameň zostal na území mesta: "Podľa nášho názoru ide o účtovnú operáciu, v rámci ktorej zostáva uvedený majetok naďalej vo vlastníctve obce. To znamená, že aj napriek účtovným operáciám ostáva jeho vlastníctvo nemenné, teda bude v rukách samosprávy."
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
