Len pred pár dňami zomrel vo veku 84 rokov.
Sympatického dôchodcu poznali najmä predajcovia z obchodíkov, bufetov a barov v centre mesta. Vždy sa pristavil najmä pri mladých predavačkách, napríklad v parfumérii, a obdaril ich cukríkom. Najčastejšie hašlerkou, aby mali svieži dych, keď sa budú bozkávať s priateľmi alebo manželmi. Potom na nich žmurkol.
Jeho slovné narážky boli vždy vtipné a zábavné. Nikoho neurazil. Počas chôdze sa opieral o drevenú bakuľu, s ktorou neraz šibalsky zamával. Často vravieval, že je z manželkinho poverenia vyslanec. "Žena ma vyslala do obchodu, aby som kúpil chlieb a mlieko a ešte zabehol do lekárne po lieky. Takže keď ma vyslala, tak som vyslanec," vravieval potmehúdsky.
V lete zvykol posedávať na lavičke pri kvetináčoch. O svojej manželke sa zmieňoval s veľkou úctou a rešpektom. Pritom si však neodpustil figľovanie s mladšími dievčatami a svojimi rovesníčkami. Ak by som ho prirovnal k filmovému hrdinovi, pripomínal svetobežníka Pichandu, ktorého stvárnil Jozef Kroner v Tisícročnej včele.
Nepatril do skupiny seniorov, ktorí sa stretnú na námestí a zanietene rozprávajú o politike, zdražovaní, deťoch, o svojich chorobách a nepodstatných športových výsledkoch. On sa zaujímal o to, akú máte náladu. Žien sa pýtal, či ich počúvajú manželia. Ak naznačili, že nie, "výhražne" na mužov zamával bakuľkou.
Posledné mesiace som Jána nevidel. Až teraz som zazrel jeho fotku vyvesenú na tabuli pod nápisom Navždy sme sa rozlúčili. Pochopil som, že spolu s ním odišlo z námestia kúsok neopakovateľnej atmosféry. Kúsok radosti, ktorou tešil ustarostených a ponáhľajúcich sa Michalovčanov. Ján vyzeral na smútočnej fotografii spokojne a trošku sa usmieval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
