MICHALOVCE. Azylové domy určené pre bezdomovcov a sociálne neprispôsobivých sa zapĺňajú bývalými klientmi detských domov. Mnohí sa po opustení domovov nemajú kde ubytovať a zamestnať. Pre iných bol návrat k biologickým rodičom a príbuzným iba ďalšou tvrdou ranou od života. Viacerí prišli o peniaze, ktoré dostali od štátu ako štartovné, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy.
Bývalý domovák: Do práce nás nechcú
V Azylovom dome v Michalovciach, ktorý spravuje Slovenský Červený kríž (SČK), je osem klientov, ktorí sa po opustení domova ocitli na ulici. Medzi nimi je aj 20-ročný Štefan Halko. Nepomohlo mu ani 2-tisíc eur, ktoré dostal po dovŕšení 18. roku života ako odchodné z domova: "Kým som mal peniaze, ujala sa ma príbuzná. Keď sa minuli, niekoľko týždňov som sa túlal po uliciach. Napokon som skončil v azylovom dome."
V sociálnom zariadení žije s ďalším bývalým domovákom, 20-ročným Lukášom Kapurom. Každý z nich dostáva na mesiac sociálnu dávku 62 eur. Tridsaťosem eur platia za ubytovanie. "Na živobytie mi zostáva na celý mesiac 24 eur. Je to na stravu, šaty, cestovné, na hygienické potreby. Najhoršie je, ak niekto z nás ochorie. Peniaze na lieky navyše nemáme," poznamenal trpko Lukáš.
Z tejto sumy žije Lukáš už rok. Hoci je vyučený sanitár, prácu si vraj zohnať nedokáže. "Skúšal som rôzne inzeráty, ponuky z úradu práce a na internete. Keď prídem na pohovor, tvrdia, že už majú miesto obsadené."
Podobnú skúsenosť má aj 22-ročný Marián Tolvaj, vyučený cukrár. Zamestnať sa podarilo iba Jarovi K., ktorí pracuje ako pomocný kuchár v jednej z michalovských reštaurácií.
Do osád sa vrátiť nechcú
Bývalí domováci hovoria, že po opustení domovov ich čakala nepríjemná realita. "Mnohí domováci skončili v base, na ulici alebo v azylových domoch. Len málo z nás sa uchytí," vysvetlil Marián Tolvaj.
V spoločnosti sa uplatňujú ťažko a do osád sa vrátiť nechcú. "V domove nás naučili hygienickým zásadám a starať sa o seba. Do tábora nechceme ísť. Sme zvyknutí na čistotu," zdôraznil Marián. Dodal, že ak chcú vyžiť z 24 eur na mesiac, na jedlo sa musia poskladať. "Spoločne si varíme. Jeden kúpi múku, ďalší chlieb, iný droždie a podobne".
Dve strany mince
Ústavná starostlivosť v detskom domove sa končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Pri odchode z domova má dospelý nárok na jednorazový príspevok, ktorý mu má uľahčiť osamostatniť sa. Vyplýva to zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Príspevok sa poskytuje najviac vo výške 15-násobku sumy životného minima. Jeho aktuálna výška predstavuje mesačne 185,38 eura.
Riaditeľka Územného spolku SČK v Michalovciach Mária Pavluvčíkova potvrdila, že v zariadení majú osem mladých ľudí. Snažia sa nájsť im prácu. Vysvetlila, že nie každý zamestnávateľ má voči domovákom predsudky. Niektorí domováci sa nedokážu zamestnať, lebo im chýbajú pracovné návyky alebo vydržia v práci len pár mesiacov. Najčastejšie sa dokážu zamestnať vyučení kuchári a krajčírky.
Klienti môžu zostať v azylovom dome 12 mesiacov. "Mnohí sa však opakovane vracajú. Ale ich úlohou je sa tu iba zmobilizovať," vysvetlila Pavluvčíková.
Súhlasí s tým, že bývalí klienti domov to nemajú ľahké: "Sú dôverčiví. Keď neuspejú, nemajú ochranu a zázemie rodiny."
Vychovávateľ: Nemajú to jednoduché
Vedúci odborného tímu Detského domova v Remetských Hámroch Ján Hertely vysvetlil, že klientom domovov sa po dovŕšení osemnástky snažia pomôcť nájsť prácu a domov u biologických rodičov a príbuzných: "Niektorí sa uplatnili aj bez pomoci, ale nie je to jednoduché. Záleží od typu osobnosti, ako to zvládne. Každý prípad je špecifický. Sú to veľmi citlivé veci." Priznal, že v posledných krízových rokoch sa na trhu práce bývalí domováci presadzujú čoraz ťažšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
