Historici a odborní pracovníci pripravili pre študentov michalovských škôl pútavú prednášku, na ktorej nechýbali autentické fotografie michalovských Židov, ich obchodov a synagóg.
MICHALOVCE. Zemplínske osvetové stredisko v Michalovciach pripravilo prednášku s názvom Spomienkový deň obetiam holokaustu. Odborná pracovníčka Anna Mondoková poukázala na nebezpečenstvá antisemitizmu a genocídy. Súčasťou prednášky bola prezentácia dobových fotografií a literatúry súvisiacej s holokaustom. Organizátori podujatia predstavili aj životný príbeh Židovky a známej michalovskej rodáčky Gily Fatranovej. Tá sa prednášky osobne nezúčastnila. V súčasnosti pracuje v Inštitúte Jad Vašem v Jeruzaleme a podieľa sa na udeľovaní titulu Spravodlivý medzi národmi.
Vrátilo sa len 120 Židov
Historik Martin Molnár objasnil, že Židia tvorili v Michalovciach koncom 19. a začiatkom 20. storočia významnú komunitu. Predstavovali až 29 percent obyvateľstva mesta. Väčšina michalovských Židov sa hlásila k ortodoxnému prúdu. Okresný úrad v Michalovciach vydal v roku 1941 nariadenie, ktoré zakazovalo Židom vstupovať a chodiť po Štefánikovej a Hlinkovej ulici a po Kostolnom námestí. Okrem vyhradených hodín nesmeli navštevovať verejné priestranstvá, gymnázium a štátne školy.
Molnár vysvetlil, že prvý transport Židov zo Šarišsko-zemplínskej župy sa uskutočnil v marci 1942. Z Michalovského okresu vtedy odviedli 649 ľudí. "Transportovanie židovských rodín pokračovalo začiatkom mája 1942. Z okresu Michalovce vtedy odsunuli 2 916 židovských mužov a žien," vysvetlil Molnár. Prežilo a do Michaloviec sa vrátilo len 120 z nich. Veci, ktoré deportovaným Židom odobrali, zhromažďovali pri kaštieli v budove koniarne v dnešnom Zemplínskom múzeu.
Historik spresnil, že niekoľko Židov sa vyhlo transportu útekom do Maďarska. "Aj v tomto pohnutom období sa v Michalovciach našli ľudia, ktorí so židovským obyvateľstvom súcitili a pomáhali mu," dodal historik. Niektorí michalovskí gréckokatolícki a rímskokatolícki kňazi niekoľkých Židov pokrstili, aby ich uchránili pred deportáciou.
Študentov prekvapili židovské budovy
Študentov najviac zaujali budovy a stavby, ktoré kedysi patrili Židom a dnes už neexistujú. Napríklad židovské kúpele, alebo synagóga, ktorá stála v centre mesta na Hlavnej ulici, alebo židovská ľudová škola a bývalá židovská modlitebňa na Štúrovej ulici. Návštevníci sa dozvedeli, že židovský cintorín pod Hrádkom patrí medzi najväčšie židovské cintoríny na východnom Slovensku. "Doteraz som o týchto budovách, školách a židovských synagógach vôbec nevedela," povedala 13-ročná Daniela Držková z III. základnej školy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
