Platy zemplínskych primátorov idú do astronomických výšok. S príjmom 3 648 eur vedie michalovský primátor Viliam Záhorčák (Smer-SD). Zarába takmer toľko, ako slovenská premiérka. Len o čosi menej, 3 291 eur, dostáva primátor sedemkrát menších Medzilaboriec Ivan Solej (nez.). Vysoké platy v samospráve kolú oči už aj veľkým politikom. Skupina poslancov parlamentu navrhuje zmenu zákona o platových pomeroch starostov. Prvými lastovičkami sebareflexie je v Zemplíne päť hláv miest, ktoré navýšenie základných platov odmietli. Aj bez novely.

ZEMPLÍNSKY REGIÓN. Platy primátorov rieši zákon. Starostov zaraďuje do 9 platových tried podľa veľkosti sídla. Základný plat sa odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá sa násobí koeficientom danej platovej triedy. Zákon umožňuje, aby ho poslanci navýšili až na dvojnásobok. Ďalších 50 % môžu priznať ako odmenu.

Zaujímavé paradoxy

V regióne Zemplína so 6 okresmi je 11 miest. Najmenej zarába primátorka 4-tisícovej Čiernej nad Tisou Marta Vozáriková (Smer, 1 795 €), najviac primátor 40-tisícových Michaloviec Viliam Záhorčák (Smer, 3 648 €).

Zákon prináša v praxi zaujímavé paradoxy. Primátor Michaloviec so 40-tisíc obyvateľmi zarába len o čosi viac ako jeho kolega Ivan Solej (nez., 3 291 eur) v Medzilaborciach s asi 6 600 obyvateľmi. Primátorka Humenného Jana Vaľová (Smer, 2 390 eur) s 35-tisíc obyvateľmi zarába o 1 300 eur menej ako jej kolega z približne rovnako veľkých Michaloviec. Primátorov zo Sečoviec a Kráľovského Chlmca (obe mestá majú asi 8-tisíc obyvateľov) delí na výplatnej páske až 1 000 eur. Zákon to umožňuje.

Primátorom platy rastú každý rok. Automaticky

Pri tvorbe zákona v roku 1994 sa koeficienty podľa veľkosti sídla pohybovali od 1,35-násobku po 3,42-násobok priemernej mzdy. Neskôr to zákonodarcovia zmenili, teraz je to od 1,65- po 3,98-násobok.

Nárastu platov starostov pomáha rast priemernej mzdy. Kým v roku 1994 dosahovala 208,92 eura, v roku 2009 to už bolo 744,50 eura. Napríklad primátor Michaloviec mal preto v roku 1995 základný plat 671 eur, ale dnes je to už 2 390. Súčasný primátor Viliam Záhorčák ho má ešte navýšený o 52,6 %, po prepočte je to 3 648 mesačne.

Plat starostov sa "valorizuje" každoročne. Keď Záhorčák v roku 2006 začínal volebné obdobie, patril mu plat 3 052 €. Podľa vývoja priemernej mzdy sa mu každoročne zvyšoval. Na konci volebného obdobia v roku 2010 už poberal 3 648 €, teda rozdiel je asi 600 € mesačne. Po zverejnení priemernej mzdy za rok 2010 mu ho tento rok zase upravia. Rovnako sa zvyšujú aj platy jeho kolegov na Slovensku. Každoročne a automaticky. Napriek kríze, napriek povodniam, napriek šetreniu v celom štáte.

ZOMOS: Kríza sa platov starostov nedotkla

Neúmerne vysoké platy kritizujú občianski aktivisti. Vlani založili protipól Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a nazvali ho ZOMOS, teda Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Jeho hovorkyňa Vanda Rybanská potvrdila, že nadštandardné odmeňovanie starostov a paradoxy, podobné tým zemplínskym, sú celoplošné: "Považujeme to za neprimeranú záťaž pre obecné rozpočty vyčerpané povodňami, krízou a nadpriemerne zvýšenými nárokmi na zimné vykurovanie i údržbu ciest a chodníkov." Oproti zamestnancom s porovnateľnou zodpovednosťou sú platy šéfov samospráv podľa nej prehnané: "Sú prípady, keď starosta mestskej časti zarába viac ako premiérka štátu, starosta obce zase viac ako minister."

Podľa ZOMOS je nepochopiteľné, že starostov sa nedotklo zmrazovanie platov vysokých funkcionárov: "Naopak, im sa platy zvyšujú. Navyše, o skutočnej výške platov, odmien a odstupného občania, ba ani poslanci často ani nevedia."

Košťál: Je to zvrhlé, treba to zmeniť

Za choré považuje súčasné platy starostov a primátorov Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Jeho výkonný riaditeľ Ctibor Košťál uviedol: "V súčasnej situácii, keď sa všade šetrí, je to výrazne neadekvátne. Je absurdné, ak starostovia chcú peniaze navyše kvôli výpadku vo výbere podielových daní, ale nemajú pritom problém nechať si odsúhlasiť nehorázne mzdy a odmeny."

Ako najnovší príklad uviedol asi 2-tisícovú obec na východe Slovenska, kde si starosta a poslanci na konci roka 2010 odklepli odmeny spolu vo výške 7 800 €. "Je to zvrhlé a pritom zákonné," povedal Košťál. Podľa neho je to dôkaz, že samospráva nefunguje: "Je zrejmé, že občianska spoločnosť nie je dosť zrelá, aby ľudia dokázali mať mieru pri určovaní výšky miezd. Pritom sú vyplácané z daní všetkých občanov. Preto musí zasiahnuť štát a zákon, ktorý to umožňuje, treba zmeniť."

Zmeny chcú aj poslanci parlamentu

ZOMOS lobuje u poslancov parlamentu, aby zákon zmenili. Žiada, aby upravili výšku koeficientov a stanovili jasné kritériá pre odmeny tak, aby zodpovedali finančným možnostiam obcí, štátneho rozpočtu a reálnej zodpovednosti starostov."

ZOMOS navrhuje zrušiť odstupné, základný plat celoplošne znížiť o 20 %, zo zákona vypustiť možnosť jeho navýšenia a možnosť odmien znížiť zo súčasných 50 na 30 %.

Na návrhy ZOMOS reagovala skupina poslancov za SaS - Krnáč, Majer a Somogyi. Navrhujú novelu zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Pridal sa k nim aj Miroslav Beblavý z SDKÚ: "Zákon umožnil privysoké horné stropy miezd starostov. Preto si nastavia platy podľa potreby. Vôbec nevidím zmysel odmien, ktoré sú v zákone. Aj tak sa o nich rozhoduje politicky zastupiteľstvom a skúsenosť ukazuje, že to nefunguje. Práve preto ministri, premiér, prezident ani poslanci parlamentu nemajú odmeny."

SaS chce zníženie platov o 10 %, zníženie odstupného z 5 na 3 mesiace a zrušenie možnosti schváliť starostovi dvojnásobok platu, resp. zrušenie stropu.

Beblavý sa stotožňuje so znížením koeficientov. Chce však presadiť aj to, aby bol plat starostu automaticky na minime, ak má obec vážne finančné problémy. Na rozdiel od SaS je za zachovanie stropu. Bude žiadať úplné zrušenie odmien.

Proti zrušeniu stropu je aj SGI. Podľa Košťála by to mohlo dať primátorom ešte väčšie krídla ako doteraz: "Musia sa jasne určiť prísne limity podľa veľkosti sídla aj strop, do ktorého môže daná obec ísť." Odmeny by podľa neho mali určiť presne stanovené indikátory, ktoré budú odrážať reálny výkon starostu.

ZMOS: Je to populistické

Združenie miest a obcí Slovenska podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka nesúhlasí s poslaneckou iniciatívou: "Vníma je len ako populistickú a povrchnú snahu o riešenie zadlžovania samosprávy, bez významnejšieho efektu. Je nepochopiteľné, ako môžu traja poslanci bez ekonomických prepočtov a prostredníctvom princípu o nás bez nás vstupovať do legislatívy týkajúcej sa územnej samosprávy a pokúšať sa o svojvoľnú zmenu systému."

Kaliňák tvrdí, že ZMOS podporuje a víta každú zmenu, ktorá vylepší finančný model samosprávy: "Poslanecký návrh SaS však vôbec nerieši zadlžovanie obcí. Zásadným spôsobom nabúrava princípy samosprávnosti, vytvára priestor pre neprimerane vysoké platy v bohatších samosprávach a podporuje atmosféru medziľudských konfliktov."

ZMOS preto očakáva, že parlament odmietne predloženú novelu. V parlamente sa o nej očakáva široká diskusia. Výbory o nej začnú rokovať už 20. januára, zákonodarcovia sa ňou majú zaoberať na februárovej schôdzi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín