Po komunálnych voľbách je medzi 117 starostami obcí a primátormi troch miest až 45 nováčikov. Všetkých čaká školenie civilnej ochrany a krízového riadenia.
HORNÝ ZEMPLÍN. Z odboru Civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu v Humennom odišiel do dôchodku jeho šéf. Prednosta úradu Jozef Babják považuje výber jeho nástupcu za dôležitý. Na tento post potrebuje odborníka. Jedným z dôvodov je zvládnutie mimoriadnych situácií, akými sú povodne.
Prednosta: Nie všetci vedeli, čo robiť
Hoci povodne v hornom Zemplíne sa ani zďaleka nedajú porovnať s tými v južnom Zemplíne, faktom je, že vlani v máji bol 3. stupeň povodňovej aktivity v 46 a v júni v 9 obciach okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Na záchranné práce po povodniach obvodný úrad vynaložil 142-tisíc eur.
Pre Babjáka je veľmi dôležité, aby úrad čo najskôr pripravil školenia civilnej ochrany a krízového riadenia pre všetkých starostov. Najviac sa nové vedomosti zídu 43 novým starostom, školenie absolvuje aj nová primátorka Humenného a nový primátor Medzilaboriec.
Babják pripustil, že doháňať majú čo aj dlhoroční starostovia: "Nie všetci vedia riešiť krízovú situáciu." Podľa neho jednými z najdôležitejších informácií pre starostov budú aj tie, z akých ľudí majú zriadiť krízové štáby, ako komunikovať a vysvetliť si kompetencie.
Varovný systém musí byť samozrejmosťou
Isté nezrovnalosti vo vedomostiach dokazuje aj oznam na webovej stránke územného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Humennom. Informuje, na ktoré čísla treba v prípade povodní volať. Okrem pevných liniek uvádza aj čísla mobilov. Výbor sa pritom odvoláva na "poznatky z posledných mimoriadnych udalostí".
Babják povedal, že čo najskôr by chceli vylepšiť aj systém ohlasovania mimoriadnych a krízových situácií v mestách a obciach: "Budeme ich nabádať, aby vybudovali a prevádzkovali varovný systém."
Podľa neho mnoho obyvateľov nevie rozoznať rozdiel v ohlasovaní. napr. cvičného a ozajstného poplachu. Systém podľa jeho slov môže a mal by varovať aj pred hrozbou napr. veternej smršte. "Ak nebudú mestá a obce konať, budeme ich upozorňovať," povedal na margo toho, ak by niektoré samosprávy ohlasovanie krízových situácií podceňovali.
Prednosta: Na čerpadlá sa môžu obce poskladať
Hasiči sa počas vlaňajších povodní v hornom Zemplíne nezastavili. Denne nasadzovali svoje čerpadlá v suterénoch domov alebo škôl v obciach. Operační dôstojníci nepretržite prijímali žiadosti o odčerpanie vody z rodinných domov naraz na piatich telefónnych linkách. Po príjazde do obce nevedeli hasiči kam s čerpadlami skôr skočiť.
"Táto mimoriadna situácia poukázala aj na to, že každá obec by mala mať aj dostatok vlastných čerpadiel. Zatiaľ má vlastné čerpadlo len minimum obcí," povedal po najvypätejších dňoch riaditeľ OR HaZZ Peter Tričák.
Babják aktuálne uviedol, že budú nabádať obce k tomu, aby mali vlastné čerpadlá, s ktorými by tak boli sebestačné. Priznal, že vie, že veľa malých dedín na to peniaze mať nebude. Podľa jeho názoru je východiskom, ak sa blízko seba ležiace zo tri-štyri obce na ponorné čerpadlá poskladajú.
Situácia v okrese Snina
Jozef Gajdoš (Smer), predseda ZMOS región Snina uviedol, že situácia s nedostatkom čerpadiel v obciach je zlá: "Aj napriek kritickej povodňovej situácii si ich mnohé obce nemohli vlani kvôli nedostatku peňazí dovoliť kúpiť."
Povedal, že v okrese ich väčšie dediny ako Dlhé, Belá nad Cirochou či Stakčín majú aj kvôli dobrovoľným hasičským zborom. Myslí si, že ohrozeným obciam by na nákup potrebnej techniky mohla prispieť aj vláda. Prostredníkom v tomto procese by malo podľa neho byť práve ZMOS.
Najväčšie problémy v okrese stále zažívajú obce na toku riek Pichoňka, Pčolinka alebo v Snine na ich sútoku. Špecifickou je aj situácia v Dlhom, kde obec ohrozuje voda z Vihorlatských lesov.
Gajdoš problémy starostov v mimoriadnych situáciách neočakáva: "Metodika a povodňové plány sú spracované. Len ich treba dodržiavať."
kor
Situácia v okrese Humenné
Stanislav Rakár (Smer), predseda ZMOS región Humenné povedal, že situácia s čerpadlami je u nich rovnaká ako v Sninskom okrese. Problém vidí v tom, že viac ako 40 zo 60 obcí má do 500 obyvateľov. Tým pádom majú nízke rozpočty a málo peňazí na nákup techniky, ale aj vriec a piesku: "Veľkým problémom sú pre ne potom bleskové povodne."
Podľa Rakára výkonné čerpadlo stojí od tisíc do dvetisíc eur. Uviedol, že vlani sa mohli obce k peniazom dostať aj prostredníctvom zdrojov na aktivačné práce. Ak by si mohli neminuté peniaze odkladať na nákup techniky. "Problém bol v tom, že na to sme peniaze použiť nemohli," poznamenal s tým, že by nebolo zlé zmeniť to.
Rakár si myslí, že k peniazom by mohli obce prísť spojením do záujmových združení obcí a dostať sa tak k nim cez eurofondy. V súčasnosti sa k nim môžu dostať aj cez envirofond ministerstva životného prostredia. Na projekty ale každá obec nemá a ich schválenie navyše nie je isté. "Padol aj systém udržovania brázd na roliach a lesných cestách. V daždi sú z nich potoky. To, že tento systém chýba, je na škodu," poznamenal.
Rakár sa domnieva, že nie je neskoro, ak sa čo najskôr stretnú s prednostom zástupcovia obcí a spoločne nájdu riešenia.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
